AKO VZNIKÁ TRAGÉDIA?

AKO VZNIKÁ TRAGÉDIA?

článok



ÚVOD

Zmyslom tohto textu, je aplikovať aristotelovu definíciu tragédie do modernej umeleckej, ale aj mainstreamovej kinematografie. Film má svoje osobité pravidlá a postupy, ale princípy poetiky spísané Aristotelom ešte dávno pred Kristom, sú doteraz - s obmenami a rozšíreniami - platné a používané. Je preto určite zaujímavé prirovnávať a pátrať po scenáristických postupoch dnešnej kinematografie v súvislosti s aristotelovou filozofiou. Je až zarážajúce, že postupy výstavby dramatického diela, majú korene v tak dávnej minulosti. Že filmy, ktoré bavia dnešnú mladú generáciu, sa opierajú o piliere overených dramatických princípov.

Film je dialóg a to medzinárodný dialóg. Známa to definícia, ktorá ale posledných pár rokov dostáva nový rozmer, ale to neznamená, že by neplatila - práve naopak. Napriek snahe a neustálemu hľadaniu tvorcov, ponúknuť divákovi niečo nové, dochádza aj k narúšaniu klasickej schematickej výstavby deja a percipient sa tak učí novému vnímaniu. Viac ako v divadle, či v literatúre, je tento vývoj vidieť práve v kinematografii. 


DEFINÍCIA TRAGÉDIE PODĽA ARISTOTELA

Tragédia je napodobňovanie vážneho a uceleného deja primeraného rozsahu rečou, ktorá je skrášlená osobitne v jednotlivých častiach príslušnými prostriedkami, napodobňovanie predvádzaním deja a nie jeho vyprávaním, spôsobujúce súcitom a strachom očistenie takýchto vášní. Keďže napodobňovanie sprostredkujú herci (ktorí musia mať nejaké vlastnosti čo do charakteru a zmýšľania), sú teda nevyhnutnými zložkami tragédie predovšetkým scénické prevedenie, hudba a slovný výraz.

Dej tragédie - čiže usporiadanie udalostí, je zobrazením činu. Každá tragédia má teda podľa Aristotela mať nevyhnutne šesť zložiek, podľa ktorých posudzujeme aká je. Týmito zložkami sú dej, charaktery, slovný výraz, myšlienková stránka, scénické prevedenie a hudba. V tomto texte si postupne rozoberieme každú uvedenú zložku a pokúsime sa o jej aplikáciu na určité filmové dielo. Ako aplikačný príklad som vybral nedávno premiérovanú drámu španielskeho režiséra Alejandra Gonzálesa Iňárritu-a s názvom 21 gramov.

Ako vzniká tragédia? Ako vzniká tragédia? Ako vzniká tragédia?

DEJ

Dramaturgia je vedenie divákovej pozornosti. Sú to isté pravidlá a zákonitosti v stavbe dramatického diela, ktoré dokážu publikum pripútať k citovej spolupráci. Je to vlastne vedomá manipulácia empatiou diváka. Tento vplyv spočíva v zvláštnej, podvedomej schopnosti publika prežívať predvádzané konanie, ako skutočné, napriek tomu, že film je len dvojrozmernou, štylizovanou simuláciou reality.

Filmová dramaturgia mala vo svojom "nemom" období naratívny charakter. S nástupom zvuku prichádza na scénu divadelná - trojaktová dráma a mení sa tak spôsob rozprávanie a reč kinematografie. Forma odvodená z dobre urobeného modelu meštianskych hier Francúza Eugéna Scriba a jeho žiaka Victoriena Sardoua vystihujúca nechuť publika zaoberať sa čímkoľvek vážnym, ustanovila novú konštrukciu dramatickej tvorby.

Klasická aristotelovská výstavba drámy smeruje k poznaniu prostredníctvom silného, intenzívneho zážitku, vyplývajúceho z dramatického napodobenia skutočnosti. Jej štruktúra bola síce odvodená z konkrétnych umeleckých diel antickej epochy, vychádza však zároveň zo zabehaných postupov gnozeológie a hlboko súvisí s vývojom všetkých prírodných či kultúrnych javov. V tomto zmysle ju teda nemožno pokladať za umelú štruktúru s nemenným ohraničením jednotlivých stavebných fáz, ako skôr za sumu skúseností, ktorých osvojenie si pomáha autorovi podať celistvý obraz sveta svojej originálnej výpovede.

V prvej fáze sa obvykle zoznamujeme s postavami a oboznamujeme s prostredím, v druhej fáze sa objavuje konflikt. Vzápätí dochádza k postupnému vylúčeniu nepodstatných stretov a riešení , aby sme dospeli k objasneniu hlavného konfliktu. V ďalšej fáze sa vylúči aj posledná, klamlivá možnosť zvratu, aby sa napokon hlavný konflikt doriešil. Zodpovedajú tomu základné stupne aristotelovskej štruktúry: expozícia, kolízia (zauzlenie), kríza, peripetia (zvrat) a katastrofa (alebo rozuzlenie pri dráme a komédii). Následná katarzia slúži ako fáza poznávacia a očistná. Završuje sa tu racionálno-emotívny poznávací proces, vyvolaný empatiou diváka.

Podľa Aristotela je dej (respektíve usporiadanie udalostí) základnou zložkou tragédie a jej akousi dušou. Bez deja by tragédia nemohla byť. S tým samozrejme súhlasím, ale čo sa stane ak, hore popísaná aristotelova štruktúra prestane platiť? Ak je doslova atakovaná deklarovaná celistvosť, prehľadnosť a jednota deja v tragédii? To je totiž presne prípad filmu 21 gramov.

Roztrieštenie naratívnej línie, ktoré je vo filme prezentované, spôsobuje mimoriadnu pôsobivosť celého diela. Tri osudy postáv, ktoré sa stretávajú a rozchádzajú v určitých životných situáciách sú podporené aj časovou nejednotnosťou. Film totiž nie je rozprávaný chronologicky, udalosti sa vynárajú z minulosti, rovnako ako nachádzajú zavŕšenie v prítomnosti. Všetko do seba zapadá ako rébus. Avšak na rozlúštenie tohto nelineárneho rébusu netreba dlhé hodiny. Stačí sa nechať unášať intenzitou a atmosférou výpovede.

Divák sa ocitá v nepoznanej pozícii. Dostáva sa mu úplne nový spôsob rozprávania príbehu, porovnateľný s dielikami puzzle, o ktorých najprv nič nevie a až časom, postupne prichádza na to, čo znamenajú a kam patria. Začína s prázdnou plochou a úplne porozhadzovanými kúskami skladačky. Vyžaduje sa tak od neho úplne nový a prístup k filmovej percepcii a jeho schopnosť pochopiť a poskladať rozbitý dej.

Postmoderná hra režiséra s divákom na skladanie jednotlivých dielikov do celku je, ako už bolo povedané zdrojom úžasnej pôsobivosti snímky. Scéna po scéne, dielik po dieliku sa v mysliach divákov vytvárajú tri konečné obrázky, výseky zo životov troch hlavných postáv. Tie však majú spoločné časti, momenty, v ktorých sa ich osudy stretávajú a opäť rozchádzajú, preto akoby v konečnom dôsledku vznikol obraz jeden, nadradený trom čiastkovým. Zároveň platí, že zrejme každý človek po pozretí snímky bude mať pred sebou obraz úplne iný. Pretože aj keď situácie vytvárajú primárny dej, základnú, nosnú linku filmu, vzniká napriek tomu koláž emócií, myšlienkových pochodov špecifická pre každého diváka. Definitívne správny obrázok, ktorý by mal vzniknúť usporiadaním dielikov podľa akéhosi univerzálneho kľúča neexistuje. Kľúč je totiž v tomto prípade rovnako špecifický ako samotný výsledok. Kľúčom k výsledku sú teda emócie a myšlienky každého človeka. Čo by na to povedal Aristoteles? 

Ako vzniká tragédia? Ako vzniká tragédia? Ako vzniká tragédia?

CHARAKTERY

Na druhom mieste podľa dôležitosti prvkov v tragédi podľa Aristotela sú charaktery, ktoré zobrazujú činy - a činy a dej sú cieľom tragédie. Tragédia je totiž napodobňujúce zobrazenie deja a pomocou neho predovšetkým konajúcich ľudí. Čo sa týka charakterov, sú štyri veci o ktoré sa treba usilovať: 1. charakter by mal byť dobrý, 2. primeraný, 3. mal by sa podobať skutočným povahám, 4. musí byť dôsledný. Zaostrime tak na postavy filmu 21 gramov.

Paul Rivers (Sean Penn) čakal na transplantáciu srdca. Dočkal sa. Dostal nové srdce a v ten deň sa mu začal nový život. Chcel však zistiť, kto mu srdce daroval. Chcel zistiť, kým je teraz. Aj to sa mu podarilo. Toto zistenie bolo zlomovým bodom, od ktorého sa jeho nový život začal uberať úplne iným smerom. Srdce mu daroval istý Michael Peck. On aj so svojimi dvomi dcérami prišiel o život pri autonehode. Jeho žena Christina (Naomi Watts) dala súhlas k transplantácii. Život ide ďalej.

Aj Christine sa po tragickej udalosti začal nový život. Bez manžela, bez dcér. Žiaľ spôsobený stratou milovaných osôb sa nedá utíšiť. Aspoň zatiaľ. Osamelosť. Zrazu tu je sama. Útecha rodiny nepomáha. A tak isto sú zbytočné aj slová otca o tom, že život ide ďalej.  

Jack Jordan (Benicio Del Toro) má ženu a dve deti. Je to prepustený väzeň, ktorý sa obrátil na vieru v Ježiša Krista, ktorý ho podľa jeho slov zachránil. Práve on sedel za volantom auta, ktoré zabilo Christininho muža a deti a dvom osobám tým privodilo začiatok nového života.

Tri príbehy spojené skutočne tenkým povrázkom s názvom náhoda. Tri osoby, ktoré sa nikdy v živote nemuseli stretnúť. Sprvu o sebe nevedia, nepoznajú sa, každý žije svojím vlastným životom bez toho, aby vedel o existencii toho druhého. Autonehoda však spôsobí, že sa tieto osoby nakoniec stretnú.

Charaktery postáv filmu 21 gramov do bodky spĺňajú Aristotelove podmienky. Rovnako tu platí aj zobrazovanie úmyslov, to znamená, čomu kto v neistých prípadoch dáva prednosť, alebo čomu sa vyhýba a preto sú necharakteristické také reči, v ktorých nie je jasné, či hovoriaca osoba niečo schvaľuje, alebo to odmieta.

Ako vzniká tragédia? Ako vzniká tragédia? Ako vzniká tragédia?


MYŠLIENKOVÁ STRÁNKA A SLOVNÝ VÝRAZ

Schopnosť hovoriť k veci primerane, teda tak, ako tomu učí v oblasti reči umenie štátnické a rétorika. Pod myšlienkovú stránku Aristoteles priraďuje všetko, čo sa má dosiahnuť pomocou slov. K tomu patrí dokazovanie, vyvracanie, vzbudzovanie citov ako súcitu, strachu, hnevu a všetkých podobných citov.

Pod slovným výrazom Aristoteles rozumie výklad pomocou slov. Preto som myšlienkovú stránku a slovný výraz spojil do jednej zložky. Ako s nimi ale pracuje režisér filmu 21 gramov? Podľa môjho názoru vo svojom filme, oslovuje diváka práve myšlienkovou stránkou svojho diela. Slová postáv sú samozrejme dôležité, ale do popredia sa dostáva iná forma komunikácie tvorca - divák.

Metafyzické otázky majú v snímke skutočne veľa priestoru. Otázky, týkajúce sa ľudskej existencie - života, smrti, lásky. Každá z troch hlavných postáv žije svojim životom. Ich osudy sa však stretli tam za tou zákrutou, kde pre každého z nich začalo niečo nové. Nový život. Treba sa však naučiť ho žiť. Treba sa naučiť žiť so srdcom človeka, ktorý zomrel. Treba sa naučiť žiť bez tých, ktorých sme milovali najviac a o ktorých sme bohužiaľ prišli. Treba sa naučiť žiť s nekončiacimi výčitkami svedomia. Treba sa naučiť žiť, pretože život ide ďalej.

Realita býva krutá. Na vlastnej koži to pocítia všetci zúčastnení tohto dalo by sa povedať osudového stretnutia. Môžeme si klásť množstvo otázok súvisiacich s neporozumením toho, čo sa okolo deje. Tieto otázky si kladie Paul, Christina, aj Jack. Avšak odpoveď väčšinou nie je taká jednoduchá, ako to na prvý pohľad vyzerá. Každý z nich ju hľadá, tak ako každý človek hľadá odpoveď na otázky, ktorým nerozumie. Niekedy ich nájdeme, niekedy nie.

Atmosféra snímky, vytvorená práve tak nelineárnou štruktúrou, ako aj úžasnou kamerou, hudbou a strihom, vyvoláva mimoriadnu naliehavosť režisérovej výpovede. Práve tá totiž spôsobuje, že okolo filmu sa vznáša akási prizma. Tento závoj vyvoláva v divákovi skutočne pocit niečoho, čo sa netýka fyzického života. Na otázky položené filmom divák nedostane subjektívne režisérove odpovede. Nie, práve spomínaná prizma akoby odosobnila celý film a skutočne z neho spravila akúsi naliehavú poému. Je teda čisto na divákovi, ako si na otázky odpovie, ako sa postaví k nastoleným problémom. Či ich zváži na váhach rozumu, alebo či sa nimi nechá unášať do iných sfér. Pretože snímka nás niekam vedie. Kam, to už závisí od každého diváka zvlášť. Možno tam, kde gravitácia spôsobí to, že ľudské telo váži 21 gramov. 


SCÉNICKÉ PREVEDENIE

Scénické prevedenie považuje Aristoteles síce za pôsobivé, ale za najmenej umelecké. Účinok tragédie je podľa neho možný aj bez predvedenia a bez hercov. Na scénické predvedenie má veľký vplyv režisérovo umenie. Tu by som s Aristotelom nesúhlasil. Dráma 21 gramov je postavená na hereckých výkonoch a presne vytvorených charakteroch. Pod scénickú prácu by som zahrnul aj režisérovu konzekventnosť v príprave a výbere exteriérových a interiérových lokácii, jeho prácu s kamerovými filtrami budujúcimi nezabudnuteľné scénické kreácie.


HUDBA

Zo všetkých uvedených zložiek, práve hudba dáva najväčší pôžitok. Vo filme 21 gramov jemná gitarová hudba dokonale podfarbuje emocionalitu konkrétnych scén a v dvoch záberoch slúži ako myšlienkový mostík scén. Symbolický let vtákov je doplnený emotívne vytvoreným gitarovým rifom. Označenie hudby, ako najväčším pôžitkom tragédie, je v tomto prípade skutočne na mieste.


ZÁVER

Princípy tragédie podľa Aristotela sú vo filme stále živé, ale prichádza doba nových postupov a film 21 gramov si dovolil ísť úplne proti všetkému kauzálnemu, čo v rozprávaní príbehu platí. Najzaujímavejšie na tom je, že divák sa v deji nestráca a presne chápe tvorcove myšlienky. Napriek rokmi zaužívaným štruktúram a nemenným, zaužívaným pravidlám, prichádza doba, keď aj mimo experimentálnej tvorby prichádza k obrode scenáristických postupov.


Použité a citované zdroje:

Aristoteles: Poetika. Knižnica estetiky Tatran Bratislava, 1980.
Zuzana Gindl-Tatárová: Hollywoodoo - filmové ilúzie podľa zaručených receptov. Slovenský filmový ústav, 2001.
Michal Michalovič: recenzia fimu 21 gramov, Kinema.sk

 


autor Peter Konečný 8.6.2004
Meno:
ODOSLAŤ
:)

Žáner: Dráma
Minutáż˝: 125 min
Krajina: USA
Rok výroby: 2003
Homepage www

Premiéra:
Premiéra SK:
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
12.5 |
hodnotenie 7/10
12.5 |
hodnotenie 8/10
12.5 |
hodnotenie 4/10
19.5 |
hodnotenie 7/10
19.5 |
hodnotenie 7/10
26.5 |
26.5 |
9.6 |
hodnotenie 8/10
NAJČÍTANEŠIE
|WE OWN THIS CITY
2
hodnotenie 8/10
|SMRADI
0
hodnotenie 7/10
|MALÁ MAMA
0
hodnotenie 8/10
|POSLEDNÉ PRETEKY
0
hodnotenie 7/10
|FURIOZA
0
hodnotenie 5/10
|THE SADNESS
0
hodnotenie 7/10
|PANSTVO DOWNTON
0
hodnotenie 6/10
|STOP-ZEMLIA
0
hodnotenie 7/10
|OUTER RANGE
0
hodnotenie 6/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 21778
02 |
návšt. 4436
03 |
návšt. 2465
04 |
návšt. 2383
05 |
návšt. 1810
06 |
návšt. 1576
07 |
návšt. 1702
08 |
návšt. 1258
09 |
návšt. 747
10 |
návšt. 579
REBRÍČEK US
01 |
$61,8 mil.
02 |
$7,0 mil.
03 |
$4,7 mil.
04 |
$3,8 mil.
05 |
$3,3 mil.
06 |
$2,6 mil.
07 |
$1,7 mil.
08 |
$1,7 mil.
09 |
$1,4 mil.
10 |
$1,1 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
Kinema.sk - filmy, seriály

sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2022 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk