ZOŠALIEŤ

Režisérka Zuzana Piussi je autorkou oceňovaných dokumentárnych filmov na kritické spoločensko-politické témy. Počas pandémie si však prvýkrát vyskúšala nakrútiť celovečerný hraný film. Volá sa Zošalieť, pretože presne to v ňom hrozí jeho hlavnej hrdinke, ktorá je po presťahovaní do nového bytu odkázaná na milosť a nemilosť bláznivej susedy. Film mal svetovú premiéru v rámci súťaže prvých hraných filmov na festivale Black Nights v estónskom Talline. Teraz sa konečne predstaví aj slovenskému publiku v klubovej distribúcii.

Čo privedie skúsenú dokumentaristku k hranému filmu? V prípade Zuzany Piussi (Nemoc tretej moci, Očista, Ukradnutý štát) to bola inšpirácia z reálneho života, ktorá si sfilmovanie doslova pýtala. K filmu Zošalieť napísala scenár jej dlhoročná priateľka, divadelníčka, jazykovedkyňa a spisovateľka Ingrid Hrubaničová, ktorá v ňom napokon tiež stvárnila hlavnú postavu. Volá sa Naďa a uviazla v skutočne nezávideniahodnej pasci.

Naďa je matka samoživiteľka, ktorá pre seba a dcéru hľadá po rozvode nový byt. Naďabí na ponuku, ktorá sa neodmieta. Cena je skvelá, lokalita centrálna a navyše má byt hneď dva balkóny, kde si Naďa môže popri únavnej práci porelaxovať s cigaretkou. Prečo sa však pôvodná majiteľka tohto skvostu tak ľahko vzdala?

Krutá pravda sa ukáže celkom rýchlo: Zamlčanou ťarchou Nadinho bytu snov je bláznivá suseda, ktorá všetkých navôkol terorizuje chorobnou poriadkumilovnosťou, nočným buchotom a bizarnými obvineniami. Zdá sa však, akoby Naďa bola jediná z domu, komu to prekáža a záchranu nenájde ani na vyšších inštanciách: Suseda je nesvojprávna, byt nie je písaný na ňu, no a dokým snáď Naďu fyzicky nenapadne... Patová situácia si však na vyčerpanej žene začína vyberať svoju daň. Neskončí napokon sama šialenejšia než tá jej nešťastná suseda?

Námet snímky Zošalieť je prostý, ale vďačný. Stotožniť sa s trápením jeho hrdinky bude pre väčšinu divákov asi pomerne ľahké: Veď kto aspoň raz v živote neokúsil tú slasť, mať suseda či susedku ako z pekla? Celkom uveriteľne pôsobí aj bezvýchodiskovosť tejto situácie, ktorú film vysvetľuje s až dokumentárnou precíznosťou – tu sa asi o reálnu inšpiráciu opiera najviac.

No ešte viac sa sústredí na vnútorné prežívanie svojej hrdinky, ktorá je síce sebestačná, silná a húževnatá, no zároveň krehká a zraniteľná. Tušíme, že je na pokraji svojich síl, no zrútiť sa nemôže – na to od nej závisí až priveľa ľudí od príbuzných až po klientov zvyknutých na jej masochistické „kamarátske” ceny. Je to dobrá postava. Nejednoznačná, mnohovrstvová, skvelo odpozorovaná zo života.

Do príbehu tiež, hoci vraj neplánovane, trefne zapadol kolorit práve vrcholiacej pandémie. Hrozby lockdownov, všadeprítomné rúška a nedostatok sociálneho vyžitia Nadine pocity izolácie, bezmocnosti a lipnutia na domácom útočisku ešte umocňujú. No a celistvosť obrazu dopĺňa jej komplikovaný vzťah s najlepším priateľom Vladom (Vladimír Zboroň), potlačená sexualita či rozorvanosť medzi starostlivosťou o dcéru v Bratislave a chorľavého otca na východe.

Film však netvorí len námet. Zásadné je preň aj jeho prevedenie. Vo vzťahu k výprave tvorcovia stavili na civilné čaro autenticity, ktoré posilnilo napríklad aj chronologické nakrúcanie naprieč niekoľkými ročnými obdobiami. Estetiku a atmosféru však filmu pridáva aj kamera renomovaného Martina Štrbu.

Pokiaľ ide o herecké stvárnenie, film sa spolieha na neopozerané tváre a neraz aj situačnú improvizáciu. Pozorné oko v cameo úlohách iste zbadá výtvarníka Petra Kalmusa či filmára Ivana Ostrochovského (Služobníci), niektorých ďalších účinkujúcich vraj tvorcovia do nakrúcania zapojili až priamo na pľaci a bez prípravy.

Autenticite príbehu to síce na prvý pohľad svedčí, no na diváka to v praxi môže pôsobiť aj opačne. Aj keď hlavná protagonistka stvárňuje svoju postavu s plnou vervou, v dialógoch s vedľajšími postavami film neraz skĺzava k strojenosti či prehrávaniu. Nebyť vydarenej drobnokresby samotnej Nadi, možno by to do očí až tak nebilo. Práve pre jej kontrast s až karikatúrne zjednodušenými vedľajšími postavami však viaceré scény pôsobia ako vystrihnuté z nejakého iného filmu.

Trošku intenzívnejšie možno film mohol podať gradáciu drámy, ktorá sa v ňom odohráva. Tá sa síce stupňuje v stále odvážnejších výčinoch šialenej susedy aj Nadiných sťažnostiach, no tempo filmu tomu nejde veľmi naproti. Divák tak síce všetko pochopí hlavou, no trošku mu uniká príležitosť môcť to aj precítiť. Skvelou je ale napríklad scéna, kde sa Naďa za bieleho dňa tak trochu opustí v parku s vranami. Bez slov, výstižne a zároveň vtipne tým o jej rozpoložení film povie vlastne všetko.

Zošalieť je originálna tragikomédia s pútavým námetom, autentickou hrdinkou a množstvom vďačných, odvážnych aj vtipných momentov. Škoda len jej miestami kostrbatého prevedenia, na ktoré sa hádam najviac hodí práve anglický titul filmu – Unbalanced, čiže nevyvážené.

Zešílet (SR/ČR, 2022, 79 min.)
Réžia: Zuzana Piussi. Scenár: Ingrid Hrubaničová. Kamera: Martin Štrba. Strih: Vít Janeček. Hudba: Lucia Piussi. Hrajú: Ingrid Hrubaničová (Nadia), Vladimír Zboroň (Vlado), Jaroslava Sisáková (Valika), Daniela Gudabová (druhá susedka), Tatiana Marta Rehúšová (dcéra), Ľudmila Lukačíková Kozmenko (susedka pani Žiačiková), Petr Kalmus (bezdomovec), Peter Bálik (bezdomovec), Róbert Zipser (bezdomovec), Ivan Dianiška (pilot), Ivan Ostrochovský (vydavateľ), Zvonko Lakčević (priateľ vydavateľa) ...