Máme za sebou dlho očakávanú finálnu sezónu kultového sci-fi seriálu Stranger Things. Reakcie sú zmiešané...

Máme za sebou dlho očakávanú finálnu sezónu kultového sci-fi seriálu Stranger Things. Reakcie sú zmiešané – niektorí diváci si seriál užili naplno a okamžite si dávajú repete všetkých sérií, iní očakávali viac.

Seriál Stranger Things v sebe nesie množstvo kreatívnej práce, ohurujúcich vizuálnych nápadov, hravých kostýmov verne vystihujúcich módu 80. rokov, niekoľko skutočne epických scén a postavy, ktoré si človek ľahko zamiluje. Od samotného začiatku tohto príbehu, ktorý sa začal pred neuveriteľnými deviatimi rokmi, som bola jeho fanúšičkou. Záverečná piata séria preto patrila k mojim najočakávanejším seriálovým návratom tohto roka.

Po prvých štyroch častiach som bola nadšená, nebolo im čo zásadné vytknúť. O to väčšie sklamanie prišlo v druhej, „povianočnej“ várke troch epizód. Tie sa miestami utápali v neustálom a príliš doslovnom vysvetľovaní, ako aj v pravidelne sa opakujúcich citových výlevoch postáv. Paradoxne vo mne však tieto momenty nedokázali vyvolať takmer žiadne emócie – pôsobili totiž príliš nasilu. Logika tohto sci-fi sveta síce vždy občas mierne pokrivkávala, no s blížiacim sa finále bolo podobných momentov už naozaj priveľa.

Práve okamihy, v ktorých 69-ročná Linda Hamilton v úlohe Dr. Kay bez problémov spacifikuje mladého vojaka, alebo naopak tie, v ktorých je samotná Vecna – najsilnejšia bytosť z Upside Down – v jednej chvíli fyzicky porazená malým chlapcom, citeľne oslabujú celkovú vierohodnosť seriálu. Takéto momenty dokážu diváka okamžite vytrhnúť z inak väčšinou solídne vybudovanej atmosféry.

A človek si pri nich neodpustí ironickú myšlienku, že pri záchrane sveta majú kamaráti z Hawkinsu prekvapivo veľa času na dlhé, nostalgické rozhovory. Herecké výkony väčšiny postáv sú stále veľmi sympatické a autentické, paradoxne však výnimku tvorí kedysi hlavná postava Eleven – Millie Bobby Brown hrá až bolestivo jednotvárne, čo si pravdepodobne uvedomili aj samotní tvorcovia, a v záverečnej epizóde dostáva pomerne málo priestoru.

Práve tieto nedotiahnuté momenty prispievajú k pocitu, že vyše dvojhodinové finále pôsobí dvakrát dlhšie a takmer so mnou nepohlo, čo zamrzí. Začína to byť akýmsi nepríjemným trendom, že seriálové hity v závere nedokážu tvorci adekvátne ukočírovať. Videli sme to pri Hrách o tróny, The Walking Dead a napokon aj pri druhej sérii The Last of Us, ktorá dorazila minulý rok, a v roku 2027 nás ešte čaká pokračovanie. Možno je niekedy na škodu snažiť sa naplniť očakávania väčšiny divákov a vyradiť tak z tvorivého procesu hravosť, spontánnosť a srdce.

No, aj napriek tomu, že poslednú sériu hodnotím pomerne kriticky, stále radím seriál Stranger Things medzi to najlepšie zo seriálového sci-fi sveta, čo za posledné desaťročie vzniklo – a na čo len tak nezabudneme.