V Dune bojuje Villeneuve s časom aj množstvom informácií

Mesiace a mesiace čakal filmový svet na 22. októbra, kedy mala mať Duna premiéru v kinách a na streameri HBO Max zároveň. O to väčšia radosť nastala, keď sa snímka stala jedným z debutujúcich filmov na práve prebiehajúcom Festivale v Benátkach, kde mal premiéru len pred pár dňami. Fanúšikovia, ktorí dlhý čas hltali akékoľvek správy a vyzerali každý zverejnený detail si tak konečne prišli na svoje. Nikto zrejme nepochyboval o tom, že režisér Denis Villeneuve dokáže na plátne priniesť strhujúci vizuálny zážitok, mnohí však boli zvedaví na samotný príbeh – predloha, rovnomenný román Franka Herberta je totiž povestný svojou hutnosťou, je taktiež považovaný za jeden z materiálov, ktorý sa označuje ako nesfilmovateľný.  Ako vnímajú Villeneuveov pokus kritici si môžete prečítať v nasledujúcom výbere z recenzií, na portále Metacritic má Duna zatiaľ hodnotenie 76 percent.

Total Film (100 %)

Aj pri nesmierne komplikovanom príbehu Vás určite očarí výstavba tohto filmového sveta. Kostýmy, výprava a vizuálne efekty sú na elitnej úrovni – sú perfektnými nástrojmi naplnenia režisérovej vízie. Toto je science-fiction, v ktorom sa treba stratiť.

Empire (100 %)

V istom momente Dunu naplno precítite a spadne Vám z toho sánka. Kameraman Greig Fraser už má skúsenosti s fascinujúcimi planetárnymi zábermi (Rogue One: A Star Wars Story), tvorí veľkolepé a statické zábery, využíva jazdy tak širokouhlé, že sa môžete slniť v záplave režisérových galaktických vízii a neunikne vám pritom jediný detail. Vizuálna bohatosť je podporená hudbou Hansa Zimmera, profesionálne opísateľná ako „klasicky zimmerovská“ – so zavýjajúcimi ľudskými hlasmi, búšiacimi bubnami a nevysvetliteľnými vesmírnymi gajdami.

Slash Film (90 %)

Chalametova interpretácia Paula Atreidesa je na míle vzdialená jeho prelomovej role v romanci Call Me By Your Name/Daj mi svoje meno. Tam musel vnútorný svet postavy vyjaviť nervóznym fyzickým prejavom, pre túto rolu si skôr musel naštudovať stoickosť. Aj tu ale pod pokojným exteriérom tušíte rovnaké množstvo chaosu a konfliktu, s akým sa musí dospievajúca postava zákonite konfrontovať. Aj to je dôkaz Chalametovej všestrannosti a hereckého rozsahu, keď dokáže dominovať obrazu s odvážnymi fyzickými stopami alebo jemnou emóciou.

The Playlist (83 %)

Ako komplexná, vesmírna prehliadka plná rivality rodín, stretov kmeňov, sociálneho útlaku a ekologickej katastrofy má Villeneuveova Duna mnoho na pleciach ešte pred tým, než sa začne cesta jej hrdinov. Napriek tomu je to tak práca tak dobrá, ako to len minutáž umožňuje. Tí, ktorí vnímajú režiséra ako vážneho a pozérskeho suchára pravdepodobne nezmenia názor ani po Dune, ale to môže byť tak akurát ich strata. Ešte len uvidíme, či Duna dostane sequel, o to sa ale teraz nestarajme – je nepochybne očarujúca, strhujúca a nesmierne evokatívna.

BBC (80 %)

Možno by sme mali byť vďační, že Villeneuve upustil od nápadu vytvoriť seriál, ale rozmýšľam, či nebolo lepšie ísť cestou Pána Prsteňov a rozdeliť film na tri časti. Adaptácia príbehu s takýmto rozsahom a bohatosťou je samo o sebe úspechom, je ale ľahšie ho obdivovať ako milovať. Niekde v ňom je ľudskosť: v srdci je to príbeh o dospievaní chlapca, ktorý sa stáva odolnejším a cynickejším na ceste za líderstvom. Napriek tomu nie je vôbec ľahké sa o postavy zaujímať. Majú síce exotické mená a pokročilé kostýmy, ale žiadny z nich nemá dostatok osobnosti a charizmy v porovnaní s inou vesmírnou ságou, ktorej meno netreba ani spomínať.

The Wrap (75 %)

Villeneuveova Duna je rovnako očarujúca ako frustrujúca, často veľkolepá a často pomalá. Je obrovská, hlučná a impozantná ale aj suchárska a pochmúrna. Na povrchu je stále citeľný problém spracovania Herbertovej komplexnej epiky – jej šírka totiž vyžaduje, aby režisér strávil dostatok času príprave a explikácii sveta pred tým, než začne budovať príbeh.

Variety (70 %)

Duna je film, ktorý si zaslúži päť hviezdičiek za fikčný svet a asi 2 a pol za rozprávanie. Ak ju posadíte vedľa Lynchovej katastrofálne zmarenej adaptácie, môže pôsobiť ako majstrovské dielo.  Villeneuve tvrdo pracuje na tom, aby ostal rozvláčnenému Herbertového vesmírneho sveta, redukuje knihu na jej „najsfilmovateľnejšie“ scény. Jeho úspech je ale malý. Niektoré scény sú výsostne originálne. Nie je to ale len príbeh, ktorý stráca pulz. Nemá zmysel sa do neho ponárať emocionálne.

The Hollywood Reporter (50 %)

Je toho veľa, čo môžeme na výprave Patricea Vermetta obdivovať, najmä zenovú eleganciu aristokratického klanu Atreidesovcov na ich krásnej oceánskej planéte Caladan a baštu Arrakeen, rozrastajúcu sa štruktúru kombinujúcu egyptský a aztécky vplyv. Kostýmy od Jacqueline West a Roberta Morgana sú plné uchvacujúcich detailov, od Jessiciných priesvitných rób k telo ochladzujúcemu skafandru vyvinutému pre prežitie v púšti.

IndieWire (42 %)

V podstate mal Villeneuve pravdu – televízia nie je dostatočne veľká pre jeho Dunu, ale to len preto, že jeho nežijúca „spice opera“ je rozprávaná v tak masívnej mierke, že akékoľvek veľké plátno by s tým malo problém. Žiadny príbeh nemá šancu držať tak enormné množstvo informácií, ktoré chce Villeneuve predať za (v tomto prípade) mizivých 155 minút. Nikto neupiera režisérovi úchvatné vízie, ale Villeneuve akoby zabudol prečo je Herbertov sci-fi opus hodný tohto epického zážitku a sfilmovania ako takého. Také sú úskalia výroby filmu tak obrovského, že ani jeho režisér nevidí za jeho hranice.

Vanity Fair (40 %)

V Dune mal režisér možnosť opraviť chyby Lynchovej adaptácie, a o to viac poctiť Herbertovu predlohu. Villeneuve si ale nemôže pomôcť, leští svoju adaptáciu natoľko, že na jej povrchu vzniká hrubá vrstva laku. Má sklony k preháňaniu a tak len istý typ scenára odolá tomuto tlaku. Duna ním, nanešťastie, nie je. Možno je zdrojový materiál s nekonečným slovníkom pojmov opisujúcich miesta, ľudí, náboženské tradície a politické systémy príliš hutný na filmovú adaptáciu. Villeneuveov film je úmorný a náhlivý zároveň.