Hlbší pohľad na Rodinný film

Vo svojom druhom filme Rodinný film, multiprodukcii s menšinovou slovenskou účasťou, pokračuje Slovinec Olmo Omerzu v téme i poetike svojho režijného debutu Príliš mladá noc. Modernú existenciálnu drámu, obraz jej bezprizorného súčasníka rozvinul ešte o prekvapivé dejové zvraty, ktoré dosť obratne „poukrýval“ medzi určujúce ontologické záberovanie.

Fabulačné zákruty Rodinného filmu tvoria obohrané motívy melodrám a tzv. béčkového umenia (zvedenie mladého chlapca starším dievčaťom, zmiznutie posádky lode po búrke na mori, záchrana na opustenom ostrove, odhalenie skutočného otcovstva dieťaťa) a film ich aj presne takto vníma. Sú súčasťou nášho „banálneho“ života, poukrývané vo vnútri rodín. Olmo Omerzu ich podrobil takpovediac laboratórnemu výskumu.

Na jednej strane tieto „banality“ zámerne podmývajú existenciálny dizajn filmu a posúvajú žáner smerom k ironizovaniu jeho navonok chladného, pastelovo farebného tvaru. Na druhej strane akoby nezaujatý, s odstupom skúmaný terén prináša rovnorodý pohľad na „súcno“ ľudí a zvierat. Príbehový pokus o zrovnoprávnenie zástupcov živočíšnej ríše (nielen v metaforickej hre s kukučím mláďaťom) je originálnym vkladom filmu. Priniesol doň aj jednu z jeho najpôsobivejších sekvencií – prežívanie „postavy“ psa stroskotaného na opustenom ostrove.

Hrdinovia bez akýchkoľvek existenčných problémov sa stali vhodnými „predmetmi“ existenciálnej polohy filmu. Existenčný pojem bezdomovectva je tu spojený predovšetkým s bytostnou stratou tých, ktorí domov tvoria (napríklad, bezdomovecký pád mladého hrdinu po zmiznutí rodičov). Ale aj opačne, nádej pre odvrátenie krízy rodiny oživuje návrat členov do jej lona, kde zviera zaujíma rovnocenné postavenie vedľa človeka a emotívny prísľub obnovených pút.

KINEMAVIDEO3955.

Ináč sa film v rámci svojej štylistiky vyhýba emotívnym scénam. Zbavuje ich citovo-dramatických vyhrotení, ktoré dej bohato ponúka, ale spôsob rozprávania potláča. Isté prvky modernej observačnej metódy prevyšuje konštrukčný prístup k téme. Vystavenie rodiny obrovskej vzdialenosti odlúčenia a zlomovým skúškam prežitia (uviaznutie rodičov či psa v extrémnych podmienkach, komatózny stav syna) nezainteresovane skúma nosnosť záťaže rodiny, rozpad spolu so schopnosťou obnovy. Morálne odsúdenie rodičovskej zodpovednosti zaznie v príbehu len raz, zvonku, a to z úst synovej učiteľky.

Kontúry mladej generácie zhruba v polčase filmu striedajú problémy jej predchodcov, ktorú dobehli skutky minulosti. „Neorganizovaná“ telesnosť a virtuálne ovládanie „sveta“ manuálnym dotykom, vek vláčnej nudy a prázdnoty mladých sa vo filme konfrontuje so skúšaním tela starších pohľadnicovo exotickou destináciou. Nástup odvrátenej tváre tohto všetkého je potom akoby pomstou reality, ktorej autor snímky svojich hrdinov „bezohľadne“ vystavil.

Stavba Rodinného filmu umne pracuje s predznamenaniami, keď význam viacerých motívov odhaľuje v budúcich záberoch (napríklad, ohlásenie morskej drámy psa akoby náhodným pohľadom na jeho vytriasanie vody z tela po vyjdení z mestskej fontánky alebo príprava na chlapcovo podchladenie sústredeným záberovaním spiacich bezdomovcov). Toto reťazové viazanie situácií spolu s rafinovaným zamlčaním niektorých dejových okolností dopĺňa v snímke služba filmov vo filme, vrátane dovolenkového videa.

Rodinný film nie je film roztavený v plnokrvnom živote, ale život zatavený vo filme. Inštruovanie postáv zhora má svoju analógiu s konceptom titulu, ale premyslená konštrukcia ním trochu presiakla. Tvorivé ambície však autor vie svojím dielom naplniť.

Hodnotenie: 6/10