Utečenci sú tu vítaní

Tisícky utečencov denne mierili loďami na brehy Európy, tí, ktorí túto cestu prežili, pomocou pašerákov alebo peši putovali stovky kilometrov cez hory, lesy a cesty balkánskych krajín na hranice Európskej únie, s cieľom vysnívaného Nemecka. Tiesnili sa v provizórnych táboroch, bez akýchkoľvek hygienických podmienok, žili v stanoch, v zime, v blate prespávali neraz aj pod holou oblohou na poliach, kdesi na území nikoho. A krajiny pred nimi postupne zatvárali hranice. Nemali oblečenie, nemali pitnú vodu, jedlo. Polovicu ľudí na úteku tvorili ženy a deti. Bezpečná Európa ich na svojich hraniciach vítala neľudskými podmienkami. Tomáš Rafa bol svedkom týchto príbehov v Maďarsku, v Srbsku, v Chorvátsku, v Grécku. Videl aj to, ako sa v roku 2016 v Idomeni na protest proti uzavretiu grécko-macedónskych hraníc upálil muž. Aj to, ako už v roku 2015 eskalovalo násilie po tom, čo Maďarsko obohnalo svoje hranice „žiletkovým“ plotom a nechalo tisíce ľudí na úteku živoriť na druhej strane hraníc v Srbsku.