Diera v hlave

O tragédii Rómov a Sinti v Druhej svetovej vojne sa nikdy a nikde príliš nehovorilo. Boli vraždení v desiatkach, stovkách, tisícoch. Na okrajoch masových hrobov, v koncentračných táboroch, pri cestách, puškami, kladivami alebo plynom. Mlčalo sa o nich, lebo dlhé roky boli a sú na spoločenskom okraji. Prežili, no každý z nich má svoju pamäť a jazvu ako dôkaz. Dnes, keď sa náš svet opäť fašizuje, sú jednými z posledných svedkov holokaustu. Žijú s dierou v hlave ako s pečaťou, znamením z minulosti.