Saló alebo 120 dní Sodomy

Vo svojom kontroverznom poslednom filme Pasolini v deji kontaminoval situáciu bábkovej fašistickej Talianskej sociálnej republiky (tzv. Republiky Saló) založenej pod Hitlerovým protektorátom po oslobodení Mussolíniho v septembri 1943, s dejovou schémou de Sadových 120 dní Sodomy a s vertikálnou štruktúrou kruhov Danteho Pekla. V štyroch častiach filmu ( Predpeklie, Kruh posadnutosti, Kruh hovna, Kruh krvi), rozpráva o štyroch predstaviteľoch moci (prezident, sudca, vojvoda, biskup), ktorí nechajú talianskymi a nemeckými vojakmi zhromaždiť do jednej priestornej vily mladých urastených chlapcov a dievčatá z dobrých rodín a inšpirovaní líčením sexuálnych perverzností tromi bývalými prostitútkami sa za asistencie vojakov a kolaborantov vzrušujú inscenovaním stále sadistickejších rituálov. Beštiálnosť činov a ich zvrátená ideológia je zdôraznená ako kontrapunktom Chopinovou hudbou a Orffovou kantátou Carmina burana, obradnými kostýmami a usporiadaním priestoru. Totálne zvecnenie ľudskej sexuality je tu metaforou pre totálne zlyhanie človeka, opojeného neobmedzenou mocou.