LOST HIGHWAY - STRATENÁ DIAĽNICA

II. Démon

Muž s bielou tvárou a okrúhlymi očami. Niečo nadprirodzené, čo môžeme stretnúť v našich snoch, reprezentuje personifikáciu temnej stánky Fredovej duše.

Lynch nie je snom len inšpirovaný. Je ním posadnutý. Je to preňho tajuplná pláž, na ktorú z mora priplávajú nové, dávno zabudnuté príšery, a neustále sa vracajú všetky staré, ktoré sme odhodili, tajne dúfajúc, že sa už nikdy nevrátia.

Všetko, čo more vyplavilo, Lynch ako malé dieťa zbiera a starostlivo ukladá. Sú to strašidelné rozprávkové krajiny, v ktorých stretneme perverzné víly, škriatkov v oblekoch a záhadných démonov s videokamerami. 

Keby sa Lynch nestal režisérom, stal by sa psychoanalytikom, pretože vie, že tieto kreatúry prichádzajú z našich hláv a sú prejavom zakázaných, túžob a spomienok, za ktoré sa hanbíme. Vždy si k nám nájdu cestu. Keď sa nedostavia osobne, pošlú aspoň nejaké to video - presne tak ako to robí „Démon“ Fredovi a jeho manželke.

III. Otázniky

Film je spleť oblúkov a množstva symbolov. Zameriam sa len na niektoré motívy, pokúsim sa „osvetliť“ skladbu a dej v zásadných otázkach, ktoré vznikli spojením oblúkov z „Príbehu“ a „Príkladu“.

Začiatočná scéna „Príbehu“ s príbuznou scénou z „Príkladu“ tvorí celok nachádzajúci sa z hľadiska časovej postupnosti v strede.

„Príbeh“: Fred, dostáva z vchodového telefónu odkaz „Dick Laurent is Dead.“ Kto je Dick Lauent? „Príklad“: Fred oznamuje do vchodového telefónu (teda sám sebe) „Dick Laurent is Dead“ V zapätí  prenasledovaný políciou uteká z miesta činu. Kto zabil Dicka Laurenta? Prečo to Fred hovorí sám sebe? Prečo ho prenasleduje polícia? „Príbeh“: Pri vchodových dverách už nikto nestojí. Fred nevie, odkiaľ sa vzal spomínaný odkaz. Čo to znamená?

Film pokračuje - Fred ide do klubu, má jazzový koncert. Jeho hra na saxofóne znie veľmi sugestívne. Manželka ostáva doma čítať knihu. Po koncerte jej telefonuje. Nikto nedvíha. Keď sa vráti domov, nájde ženu spať. Aj toto Lynch necháva na divákovi. Nezdvihla telefón pretože spala, alebo bola v tom čase s niekým vonku? Prečo má Fred pochybnosti?

„Príbeh“ - Fred je zadržaný na policajnej stanici, za vraždu svojej manželky. Prečo si polícia myslí, že Fred je vrah?

IV. Odbočka

Lynch na spojenie „Príbehu“ a „Príkladu“ použil scénu subjektívneho pohľadu z auta uháňajúceho po nočnej diaľnici. Vozidlo zrazu odbočí na krajnicu kde stojí Pete. V zapätí je Fred vo väzení za Peta zamenený. Strážnik, ktorý si to ako prvý všimne, má v hlave rovnaké „LOST HIGHWAY“ (stratený kontext) ako divák. (Strážnik: „Nie je toto nejaký posraný horor?“). SD možno použiť ako termín, ktorý nieje len programom filmu, ale aj spomínanou dramaturgickou odbočkou od „Príbehu“ k „Príkladu“. Je to až banálne prenesenie literárneho prirovnania do filmu.

V. Kľúč

Už som spomínal, že Lynch sa inšpiroval snami a psychoanalýzou. To je kľúč k druhej časti filmu. Teda predstavme si, že Fred je stále v cele a sníva sa mu, že je Pete. Čo by takýto sen znamenal? Pete je mladý automechanik, ktorý sa stará o auto, vplyvnému mužovi Dickovi. Ich vzťah pripomína puto otca a syna. Pete sa zamiluje do blondínky Alice, ktorá je Dickovou milenkou. Ide takmer o presný príklad oidipovského komplexu podľa Sigmunda Freuda - strach pred vyššou autoritou, túžbu mať matku len pre seba a premôcť otca.

V rovnici oidipovského komplexu Fred otca prisudzuje Dickovi a Matku zamieňa za Alice, čiže ide o túžbu prebrať Dickovi milenku. Dôležitým režisérskym ťahom je, že Alice je stvárnená tou istou herečkou ako Fredova manželka Renee. Neskôr bude vo filme potvrdené, že Alice je Fredovou predstavou vlastnej manželky. Je teda nelogické, aby Fred chcel Dickovi prebrať vlastnú manželku, zmysel by to malo len v prípade, keby Dick bol jej milencom.