2.0

Filmová recenzia

Je tučný, ťažkopádny, má ironické poznámky a miluje sám seba - kto je to? Nie, Michael Moore nie je správna odpoveď (aj keď...;-). Hovorím o Garfieldovi, kocúrovi s apetítom a telesným objemom vysoko nad normálnymi hodnotami, ktorý už dvadsaťsedem rokov okupuje kreslo pred televízorom svojho pána Jona a zároveň stránky veľkého množstva denníkov po celom svete.

Keď v roku 1978 začal Jim Davis uverejňovať svoje stripy s Garfieldom v hlavnej úlohe, asi nečakal, že tento leňochod prevtelený do kocúra získa za krátky čas takú obrovskú popularitu. Čitateľom sa páčil Garfieldov cynický humor, jeho lenivosť a pažravosť - vlastnosti, s ktorými sa väčšina z nich môže identifikovať, a onedlho sa kocúr cpal lasagnami na stránkach stoviek denníkov. Obrovská obľuba stripov, teoreticky poskytla široký divácky potenciál pre ich filmové spracovanie a keď animačná technika dospela do štádia, v ktorom je dnes, rozhodol sa Davis, že povolí filmovú adaptáciu.

Príbehom filmového Garfielda sa nemá cenu príliš zaoberať: Garfieldov pán Jon je už dlho platonicky zaľúbený do krásnej veterinárky Liz, ktorá ho raz obdarí malým šteniatkom, fenkou menom Odie. Garfield na novú spolubývajúcu žiarli a preto ju jednej noci vymkne pred domom a Odie sa stratí. Jon je nešťastný, krásna veterinárka je nešťastná a, čuduj sa svete, Garfield sa rozhodne Odie nájsť a zachrániť. Samozrejme je tu aj diabolský zloduch, ktorý chce pomocou elektrických šokov, púšťaných do malej fenky konečne poraziť svojho úspešnejšieho brata. A samozrejme je tu veľa zvieratiek, ktoré budú Garfieldovi pri jeho záchrannej misii pomáhať.

V súčasnosti, keď je už každý druhý filmový scenár adaptáciou nejakého iného diela, sa často stáva, že fanúšikovia originálu sú z filmu sklamaní a rozčarovaní. To nie je prípad Garfielda. Pri tomto filme budú fanúšikovia kreslených stripov naštvaní až rozzúrení, keď uvidia čo s Garfieldom spravili jeho tvorcovia.

Producenti si totiž zmysleli, že deti do osem rokov sú lukratívnejšou cieľovou skupinou než dospelí (ktorým je určený komix) a preto sa rozhodli natočiť film pre deti. Garfield preto všelijako pobehuje, skáče, padá a lieta, pri tom všetkom strúha "ukrutne vtipné" grimasy a trúsi "k popukaniu zábavné" hlášky.

Keby bol scenár len stupídny, bolo by to zlé, ale on je stupídny a absolútne neoriginálny. Ak ste videli "kultový" zvieratkovský film Beethoven (1992) máte totiž pomerne presnú predstavu nielen o celkovej atmosfére filmu, ale aj o viacerých konkrétnych situáciách, čo rozhodne nie je dobre.

Pokiaľ čakáte, že sa budete zabávať aspoň na cynických hláškach oranžového kocúra, tak čakajte radšej na niečo reálnejšie, napríklad na pristátie mimozemšťanov, alebo na ozdravenie slovenskej kinematografie. Vtipné hlášky sa nekonajú. Konajú sa rôzne pokusy o vtipné hlášky, pri ktorých sa pousmejete jedine nad ich trápnosťou.

Ak ste už rezignovali na dobrú adaptáciu stripov, alebo aspoň na vtipnosť, zabudnite rovno aj na dobrý zážitok z animovaného kocúra. Garfield je v počítači celkom dobre vymodelovaný a aj jeho animácie sa dajú zniesť, ale len do chvíle, keď príde do kontaktu s reálnym prostredím. Povedať, že jeho umelosť vám udrie do očí by bolo hrubým podhodnotením reálneho stavu, Garfieldova umelosť vám totiž oči rovno vypichne.

Spomínať hercov v súvislosti s týmto filmom tiež nemá veľkú cenu, jediná zaujímavosť je obsadenie Stephena Tobolowskeho (Sammy Jankis z Mementa) do úlohy hlavného záporáka (mimochodom je zvláštne, že až dvaja herci z Mementa skončili temer naraz v príšerných filmoch o zvieratách - Guy Pearce hrá hlavnú ľudskú úlohu v snímke Dvaja bratia - slovenská premiéra zrušená).

Každá správna mačka má vraj deväť životov, preto dúfajme, že Garfielda ešte na plátnach kín uvidíme, ale Garfielda takého, akého ho z novinových stripov poznáme a zbožňujeme.

Garfield (USA, 2004, 77 min.)
Réžia: Peter Hewitt. Scenár: Joel Cohen, Alec Sokolow. Kamera: Dean Cundey. Hudba: Christophe Beck. Hrajú: Bill Murray (Garfieldov hlas), Breckin Meyer, Debra Messing, Jonnifer Love Hewitt, Stephen Tobolowsky, Nick Cannon.