KRUH - KONEČNE SA BUDEME BÁŤ!

STARÁ LEGENDA

Príbehy, ktoré sa stále rozprávajú, dokážu opätovne poslucháčov vzrušovať. Sú to príbehy o vraždách a katastrofách, ktoré stretli obyčajných rádových ľudí. Rozprávajú sa pri táborových ohňoch alebo na prázdninových večierkoch, ale dnes sa šíria aj prostredníctvom e-mailov. Niektoré vznikli na základe celkom obyčajných a všedných udalostí, ktoré si poslucháči prikrášľovali, až sa z nich stali mýty. V každom prípade jeden taký príbeh skutočne existuje a možno má svoj pôvod aj v pravdivej udalosti...

Režisér Gore Verbinski vraví: "Je to ako vírusová infekcia. Typický je spôsob, akým sa legenda rozpráva, ako sa stále vracia a ako ju ľudia vnímajú. Nikto si skutočne nepamätá, ako sa taká udalosť vlastne odohrala. Príbeh, ktorý napísal Kóji Suzuki a podľa ktorého vznikol aj japonský thriller Ring, bol pravdepodobne tiež len interpretáciou skutočnej udalosti. Ale to je ako známa otázka: čo vzniklo skôr, kura či vajce?"

Kóji Suzuki - autor série románov, nebol v skutočnosti nijako výrazne známy spisovateľ. Teraz sa o ňom rozpráva ako o novodobom japonskom Stephenovi Kingovi. Pôvodný film Ringu vznikol v roku 1998 podľa jeho románu a natočil ho režisér Hideo Nakata ako gotický horor. Film sa stal rýchlo fenoménom, pretože je v histórii japonskej kinematografie najúspešnejším filmom hororového žánru. Objavil sa aj v podobe televízneho seriálu a stal sa dokonca základom japonskej komiksovej knihy. Následne po svojom uvedení bol uznaný za zakladateľa japonského psychohororu (tzv. J-hororu), ktorý rýchlo prenikol do japonských multiplexov. Základom filmu bola jeho tradičná legenda. Ringu preto myšlienkovo ovplyvnil návštevníkov kín nielen v Japonsku, ale v celej juhovýchodnej Ázii a už skoro upúta pozornosť aj ľudí na opačnej strane sveta.

Zástupca štúdia Dreamworks Mark Sourian bol prvým, ktorý film videl. Následne nato sa spojil s producentom a jedným z vedúcich predstaviteľov štúdia Walterom W. Parkesom a Laurie MacDonaldovou a povedal: "Videl som zrejme najstrašidelnejší film, aký si možno predstaviť. Musíte ho tiež hneď vidieť." Parkes si na to spomína: "S Laurie sme zrušili všetky naše dohodnuté schôdzky a išli sme sa pozrieť na film z videokazety, čo napokon tento príbeh najviac vystihuje. Obaja sme boli vzrušení a súčasne okúzlení a rozhodli sme sa, že musíme vytvoriť americký remake."

MacDonaldová dodáva: "Od začiatku sme cítili, že je to veľmi silná myšlienka. Japonský film bol pre nás veľkým vzorom - nielen ako predloha, ale celým svojim poňatím. Ďalšou silnou stránkou filmu bolo spojenie lacnej pubertálnej histórie s presnou koncepciou príbehu, ktorý sa vyvíja veľmi prekvapivým smerom. Omnoho záhadnejším a vysoko asociatívnym, podloženým bohatstvom pocitov, čo je u podobného žánru veľmi neobvyklé."

Parkes ju doplňuje: "Prednosťou dobrého thrilleru je, že adrenalínové napätie vás príjme k tomu, aby ste hrôzou skoro nedýchali, ale v skutočnosti nie ste ničím vážnym ohrození. U tých najlepších je potom vyrovnaný pomer medzi intelektuálnou a emotívnou zložkou a vizuálnou skúsenosťou. Taký film potom úplne zaujme vašu myseľ a intelektuálne vás zainteresuje. Platíte za to vašim strachom a desom. Myslím, že dychtivosť divákov po takýchto témach je hlavnou príčinou toho, prečo ich aj my filmári toľko vyhľadávame".

Prvým kandidátom producentov pre réžiu tohoto filmu bol Gore Verbinski, ktorý v spoločnosti Dreamworks vytvoril svoj veľmi úspešný debut (Hon na myš). "Je to režisér, ktorý presne cíti to, čo od neho publikum očakáva": povedal o ňom producent Parkes. Verbinski vraví: "Originálny film Ringu som po prvý krát videl na starej obohranej videokazete veľmi biednej technickej úrovne. Ale možno že aj to dodalo príbehu na zaujímavosti, pretože koniec koncov sa celá zápletka točí práve okolo videopásky. Keď sa len tak objaví úplne normálna a zdanlivo neškodná videokazeta, ktorá niekde leží a nemá na sebe žiadny nápis, začneme veriť na mýty, pretože takýto predmet je predsa sám o sebe veľmi znekľudňujúci a strašidelný zároveň."

MacDonaldová dodáva: "Takto neoznačené kazety sa nájdu v každej domácnosti. Keď si ich preberáte, snažíte si spomenúť čo na nich asi je. A televízia je predsa tiež len súčasťou života normálnych ľudí. Myšlienka, dať dohromady dva obyčajné predmety denného života, ktoré vám môžu privodiť smrť, to je skutočne veľmi desivá tematika."

Verbinski vysvetľuje: "Vo filme Kruh existuje videopáska, zdanlivo rovnaká ako ostatné neoznačené kazety. Akonáhle si ju však premietnete, zazvoní telefón v ktorom vám hlas oznámi, že vám zostáva len sedem dní života. Samozrejme že nechcete zomrieť, ale celých tých sedem dní viete, že ste vo veľkom nebezpečí. Dopadajú na vás depresie, dni vám čím ďalej tým viac ubiehajú, a cítite sa ohrození ako nikdy predtým. A to si myslím, že je na tomto horore jedinečné."

Hlavná postava Rachel je investigatívna reportérka, ktorá sa o prípade s videokazetou dozvedá v dôsledku svojej osobnej tragédie: jej neter Katie sa totiž stala poslednou obeťou. Teraz je potrebné vyriešiť problém: kde sa videopáska nachádza a odkiaľ vlastne prišla? Kto ju natočil? Má naozaj tak desivú moc? Keď sa video dostane Rachel do rúk, pochopiteľne si ho tiež premietne.

Naomi Watsová, austrálska herečka, nedávno zožala obrovský úspech a uznanie za svoj výkon vo filme Davida Lyncha Mullholland Drive. Postavy Rachel Kellerovej sa zhostila bravúrne. V dôsledku svojej profesionálnej zvedavosti sa napokon sama ocitá v rovnakom nebezpečí, ktoré hrozí každému po zhliadnutí zlovestného videa "Potom, čo som videl film Mullholand Drive, okamžite sa mi vybavila Naomina postava a predstavil som si ju v titulnej úlohe Kruhu" vraví režisér Verbinski a producent Parkes dodáva: "Watsová je veľmi profesionálna herečka - a táto úloha to naozaj vyžaduje. Keď sa Rachel dozvie o nebezpečí, ktoré je hrozí, uvedomí si, že ide aj o život jej dieťaťa. Takáto situácia si vyžaduje, aby ju herečka interpretovala veľmi presvedčivo - a Naomi dokáže byť vo svojom prejave neobyčajne sugestívna. Jedná tak, že jej obecenstvo bez váhania uverí."

Naomi Watsová charakterizuje svoju postavu aj príbeh filmu: "Samozrejme že ide o vyhranený žáner, ale tento príbeh je výnimočný, vzhľadom k svojej absolútne čistej a priamočiarej histórii, ktorá sa pohybuje vpred rýchlym tempom. Pozriete si video, ktoré je samo o sebe veľmi desivé, zazvoní telefón a vy sa dozviete, že vám zostáva posledný týždeň života. V takom okamihu sa všetko náhle zmení. Naskočí vám husia koža a hrôzou sa vám zježia vlasy na hlave."

O svojej postave sa herečka domnieva, že priamo zodpovedá aj jej povahe. Popisuje ju takto: "Rachel je veľmi rozhodná a energická, ale súčasne je to človek omylný. Je aj matkou, a zrejme nie tou najlepšou matkou, nakoľko je svojou kariérou úplne posadnutá. Sestra ju požiada o pomoc a chce, aby vypátrala príčinu smrti jej dcéry - Rachelinej netere. Rachel spočiatku pripadá celá záležitosť s videopáskou len ťažko uveriteľná, až skoro smiešna, niečo ako pubertálny výmysel. Potom však sama kazetu objaví, pustí si ju a zazvoní telefón. Začína byť viac a viac vydesená tým, čo sa okolo nej deje, a tieto udalosti prehlušia jej sebadôveru a schopnosť logického uvažovania natoľko, až si kladie otázku: ako je možné, aby to všetko bola pravda?" Rachelin skepticizmus je celkom potlačený vzrastajúcim strachom. Obracia sa preto na svojho priateľa Noaha, ktorý je povestný svojim cynizmom. Noah reprezentuje na začiatku celého prípadu diabolského advokáta. Pýta sa: "tá videopáska ťa má zabiť? To snáď nemyslíš vážne?" Sám neberie vážne vôbec nič až do chvíle, kedy ho k tomu okolnosti donútia" vraví Verbinski.

Za predstaviteľa Noaha bol vybraný novozélandský herec Martin Henderson. Parkes ho charakterizuje ako herca s prirodzenou charizmou a schopnosťou bezchybne interpretovať danú postavu. Noah totiž musí byť so svojim šarmom a ľahkosťou protiváhou dramatickej postavy Rachel. Henderson si k svojmu štúdiu najprv vyžiadal scenár, ktorý ho okamžite zaujal.

"Vravel som si, že je mimoriadne desivý. Vždy, keď som po ňom siahol, opäť som sa vydesil, pretože na mňa pôsobili tie podvedomé detaily, ktoré si človek pri bežnom čítaní ani neuvedomí. Myslím, že práve to je zvláštnosťou tohoto príbehu. Netušíte, odkiaľ zlo prichádza. Na videopáske sú najprv obrazy. Až keď si ju pozriete, postupne si uvedomíte súvislosti a začnete tušiť, o čo vlastne ide. Myslím, že aj obecenstvo sa nechá týmto príbehom celkom upútať."