AKO SA VARÍ FILM? |
AKO SA VARÍ FILM? |
Niekoľko metrov nad zemou sa vznáša vrtuľník Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Má dôležitú misiu. Priam felliniovsky preniesť malú poľnú kuchyňu ponad malebnú krajinu na určené miesto. Sochu Krista z La Dolce vita vystriedal, takmer po polstoročí, úplne iný symbol. Nielen láska totiž prechádza cez žalúdok... Skvelému slovenskému dokumentaristovi Petrovi Kerekesovi (66 sezón) prišla pred piatimi rokmi pri rozhovoroch s otcom na um skvelá myšlienka. Nakrútiť dokumentárny film o vojenských dejinách 20. storočia prostredníctvom kuchárskych receptov a ich veliteľov – vojenských kuchárov.
Na prvý pohľad ťažko zrealizovateľný nápad začal postupne získavať reálne kontúry, koncepciu a viacerých koprodukčných partnerov. Vznikol tak najdrahší dokumentárny projekt v slovenskej filmovej histórii, potvrdzujúci status silnej tvorivej línie našich dokumentaristov. Po Slepých láskach sa filmový svet môže tešiť na ďalší prírastok. Okrem výnimočnosti podobný asi aj v tom, že viac ako doma sa diváckeho uznania dočká v zahraničí (hoci vďaka koprodukcii Slovenskej televízie sa na verejnoprávne obrazovky zrejme skôr či neskôr dostane).
![]() |
![]() |
Film Ako sa varia dejiny asi najlepšie predstavuje sám režisér. „Hlavnými hrdinami nášho filmu sú vojenskí kuchári. Sú to obyčajní muži v zásterách navlečených na uniforme, ktorých úlohou je starať sa o naplnenie obrovského žalúdka veľkého hladného dieťaťa – armády. Príprava jedla sa stáva metaforou boja“. Kerekesov film nás prevádza dejinami udalostí meniacich Európu, ľudí a celé národy – od druhej svetovej vojny cez maďarské protikomunistické povstanie, boje Francúzov v Alžírsku, Rusov v Československu až po nedávny Balkán a Čečensko. Jednoduchý nápad prerástol v ambicióznu výpoveď a moderný dokument. Pred divákom sa otvára svet hodný premýšľania a zaujímavých interpretácií. Kuchár „bez čapice“ Jamie Oliver môže len ticho závidieť.
Spracovať takú vážnu tému, akou sú vojenské konflikty s miliónmi obetí, si vyžaduje presne určenú atmosféru, inteligentné otázky spoza kamery a prácu s diváckymi emóciami pomocou formálnych naratívnych prvkov (dĺžka záberu, veľkosť, strih, hudobný sprievod). To všetko tvorcovia nového slovenského dokumentu zvládajú s dokumentaristickou pokorou a filmárskym nadhľadom. Bez pátosu, citového vydierania a nudných „hovoriacich hláv“, takých bežných v tomto žánri. Štylizácia každej scény a kamerové kompozície sú plné nápadov, rovnako ako strihová skladba a využitie asociatívnych montáží (spájanie obrazov s využitím podobnosti konkrétnych zobrazovaných prvkov a tém). Veľmi dôležitým kontrapunktom sa stávajú archívne zábery, výrazne ovplyvňujúce atmosféru celej snímky.
![]() |
![]() |
Peter Kerekes a celá jeho „družina“ objavili ľudí, ktorí majú skutočne čo povedať. Zaujímavé, silné a pritom vôbec nie lacné životné príbehy vytvárajú mozaiku dávnej minulosti a nedávnej prítomnosti. To všetko s vyváženou filmárskou presnosťou, hodnou váhy šéfkuchára. Nie nadarmo zaznie z úst jednej z postáv, že jednotlivé zložky pripravovaného jedla musia tvoriť vzájomnú chuťovú harmóniu. Nič nesmie byť navyše. Presne v takej harmónii sú uvarené Kerekesove dejiny. K ich dokonalosti chýba už len malá štipka soli. Je príjemné vedieť, že recept na vynikajúce filmy je v tých správnych rukách. Dobrú chuť, priatelia dejín a kvalitnej kinematografie.