ANDOR 2

Myslíte si, že by Star Wars nemali byť politické? Mám pre vás zlú správ u, vždy také boli. Akurát ste vtedy ešte nemali vek na to, aby ste to v nich videli. Pôvodná trilógia bola výrazne ovplyvnená vojnou vo Vietname a ak ste prekvapení tým, že Lucas ako alegóriu USA použil Impérium, tak ste tie filmy veľmi nepochopili. A odvtedy je to stále o tom istom. Najvýraznejšie sú tieto alegórie spracované v seriáli Andor. Ten je spin-offom, ktorý nikto nechcel, ale je to asi najlepší kus Star Wars za dlhé roky. Druhá séria sa blíži k udalostiam filmu Rogue One, ktorý síce pôvodne tiež nikto nechcel, ale tiež sa zaradil medzi to najlepšie v sérii. Vznikla nám tu vlastne akási „nechcená“ trilógia (dve série a jeden film), ktorá valcuje prakticky všetko ostatné.

Nevýhoda takéhoto seriálu? Prakticky podobná ako v prípade Rogue One filmu. Viete, čo nasleduje, takže tušíte, ako dopadnú postavy. Ak tu je niekto, kto sa už v neskorších častiach nevyskytuje, asi si k nim nebudujte hlboký vzťah. Seriál sám o sebe je tak trochu spoilerom, ale to neznamená, že by tu neboli napínavé epizódy, kedy budete nervózne sedieť na hrane kresle, kým čakáte, ako sa to skončí, no príde cliffhanger na ďalšiu epizódu.

Ale ono to vlastne ani nie je seriál. Je to skôr štvorica filmov, ktoré sú vysielané v seriálovej podobe. Druhá séria oproti prvej zmenila formát a ponúkla štyri samostatne rámcované bloky. Každý obsahuje 3 epizódy a bloky vychádzali postupne – načali príbeh, ukončili ho a posunuli sa ďalej. Síce druhá séria priamo nadväzuje na predchádzajúcu, potrebuje pokryť väčší časový rozostup až k filmu Rogue One, takže je medzi týmito blokmi vždy ročnú rozostup. Časť toho, čo sa stalo medzi zobrazenými udalosťami, si musíte domyslieť, ale vlastne to ani nie je až tak dôležité.

Na tento koncept však nadväzuje ďalší problém. Prvá séria na poriadne štedrom priestore rozplávala pomerne kompaktný a v zásade aj komorný príbeh o tom, ako bola založená iskierka odboja proti Impériu v jednom z mnohých kútov preďalekej galaxie. Žiadne svetelné meče, Sila, Darth Vader a ostatné typické prvky. Namiesto toho sme dostali síce sci-fi, ale pekne zakorenené v realite, striedme a uveriteľné – príbehmi, postavami, dialógmi a aj vzťahmi. No kým prvá séria mala veľa času na rozvedenie jednotlivých línií aj motívov, druhá séria to občas berie trochu skratkovito a niektoré súčasti tak nevie úplne rozvinúť. Občas je to bohužiaľ aj o motivácii. Prečo niekto nakoniec robí to, čo robí? No lebo je motivácia len v náznakoch a na viac nebol čas.

Seriál sa síce volá Andor, Diego Luna hrá hlavnú postavu a jeho Cassian Andor je v centre všetkého diania, no nie je to seriál o ňom a to je vlastne len dobre. Povstanie nestojí na jednotlivcoch a Andor je len jedným z mnohých pešiakov. Síce dôležitý, ale nestojí to na ňom. Je tu kopa menších postáv, ktoré prichádzajú z predchádzajúcej série, prichádza aj niekoľko nováčikov, no hlavne si vás získajú ťažké váhy na oboch stranách barikády. Stellan Skarsgård z úzadia ťahá za nitky, no slučka sa okolo neho pomaly sťahuje. To jeho postave umožňuje vyniknúť, dostáva sa do nových pozícií a dokonca odhalíme viac z jeho minulosti. Genevieve O'Reilly je vynikajúca ako Mon Mothma a povedal by som, že práve ona je hlavnou postavou druhej série. Má najsilnejšie scény, najuveriteľnejšie emócie a najlepšie spracovanú postavu. Sekunduje jej Benjamin Bratt ako Bail Organa (keďže Jimmy Smits bol z časových dôvodov nedostupný), no jeho časová porcia je veľmi malá.

Nie je to však len na strane povstalcov. Prvá séria mala antagonistov, no v zásade to bola dvojica imperiálnych byrokratov s túžbou stúpať po kariérnych rebríčkoch. Ako Dedra Meero (Denise Gough), tak Syril Karn (Kyle Soller) sa vracajú v rozšírených rolách. Nie priestorom alebo dôležitosťou, skôr je to naopak, ale dostávajú nový rozmer, ktorý v prvej série naozaj chýbal. Konečne je ale na scéne aj skutočný zloduch. Niekto, kto naozaj stelesňuje bezohľadnosť imperiálneho vedenia – Orson Krennic (Ben Mendelsohn). Ten je len v niekoľkých epizódach, ale scénam dodáva váhu, dôležitosť. Je tu v podobnej polohe ako v Rogue One a užíva si ju.

A Andor? Ten je síce na obrazovke menej, ale zato konečne vychádza z tej svojej jednorozmernej ulity. Scenáristi mu dopriali väčšiu hĺbku, pridali nejaké tie dilemy či dokonca pochybnosti a ukazujú aj trochu iné stránky tohto nepravdepodobného hrdinu. Takže kým niektoré oblasti druhej série nie sú až tak rozvinuté, ako by si zaslúžili, pre postavu Andora platí presný opak a aj v rámci trochu obmedzeného priestoru na obraze sa dočkal výraznejšieho rastu.

Nebudem sa veľmi vŕtať v príbehu, už len kvôli spoilerom. Ale nadviažem na myšlienku z úvodu o tom, že je aj Andor vo veľkej miere politický. Pre divákov prvej série to nebude prekvapenie, ale teraz to už nie je len o alegóriách, ale skôr o priamych porovnaniach, kde síce sledujete sci-fi, ale pred nosom máte na striebornom podnose scény ako z filmu o nástupe nacizmu v medzivojnovom období. A nie je to len o histórii, ale druhá séria pôsobí až desivo aktuálne, keď sa začne zaoberať tvorbou dezinformácií a umelým vytváraním triedneho nepriateľa. Zrazu si uvedomíte, že to, čo to strašné Impérium robí po galaxii, sa až desivo podobá tomu, čo sa deje v Rusku, v Trumpovej Amerike, ale aj u nás doma.

Podobne ako prvá séria je aj tá druhá výrazne stavaná na kontrastoch, ktoré sú užívali najmä v strižni, ale na svoje si prišli aj kameramani. Nie je to len o sterilite imperiálnych prostredí a špinavosti sveta rebelov, ale aj povrchnom a opulentnom svete v kontraste s vnútornou tragédiou. A podobných momentov sú tu kvanta, ktoré si naozaj užijete. A platí to aj o vizuálnom spracovaní, ktoré kašle na všetky tie lesklé a moderné Star Wars prvky, namiesto toho vychádza z estetiky pôvodnej trilógie a všetky tie prístroje, lode a ostatné veci si často užijete pekne zblízka. Výbornému vizuálnemu dojmu pomáha vo veľkej miere aj to, že seriál nevyužíva toľko zelených pozadí, ale buduje veľké scény a kulisy, mnoho vecí je tak praktických.

Fenomenálna hudba Johna Williamsa (a skladateľov, ktorí sa ho snažia čo najvernejšie napodobniť) je to, čo si mnohí stotožňujú so značkou Star Wars, ale aj tu prichádza jeden príjemný kontrast, ktorý nadväzuje na to, čo už bolo počuť v prvej sérii. Nečakajte veľké orchestre a monumentálne skladby. Andor znie úplne inak (napríklad ponúkne aj slušnú porciu elektroniky), stále zaujímavo, ale možno nie je až taká unikátna ako v prvej sérii.

Andor, a teraz nemyslím len druhú sériu, ale celkovo, je jedným z najlepších Star Wars produktov vôbec. Ako pre fanúšikov, tak aj pre tých, ktorí značku veľmi nemusia. Druhá séria, aj keď s nejakými nedostatkami, patrí medzi to najlepšie, čo nám tento rok zatiaľ seriálová tvorba priniesla. A pravdepodobne sa medzi tým najlepším bude nachádzať aj v koncoročnom zúčtovaní.