BUDUJEME SLOVENSKO

RTVS prichádza s pokračovaním svojho formátu Budujeme Slovensko. Séria autorských dokumentov venujúcich sa schátralým industriálnym stavbám sa pozrie aj do kina. Z dvanástich dielov boli vybrané tri reprezentatívne a práve tie si môžete vychutnať aj na veľkom plátne. Projekt pod dozorom Petra Kerekesa dáva možnosť spoznať zabudnuté priestory v rámci celého Slovenska.

I. Projekt 566 sedadiel

Prvý segment sa zaoberá kinom Družba v Košiciach. Ako jedno z mnohých neprešlo digitalizáciou a bolo zatvorené. Očami premietačov sa spomína na časy jeho najväčšej slávy a popritom sa vyjadruje k zmenám diváckych potrieb.

Z tohto cyklu mi prišiel tento segment tematicky najlákavejší. Čo je pochopiteľné. O to viac ma však sklamalo, že ide o najslabšiu pasáž triptychu. Režisér Marek Moučka patrí k mladším ročníkom a je zjavné, že k popisovaným udalostiam nemá žiadny vzťah. Nepodarilo sa mu zachytiť úžasnosť predstavení svojej doby ani lásku k filmom. A pritom respondenti evidentne mali o čom rozprávať.

Je to škoda, pretože občas sa vyskytne náznak emócií. No následne je zabitý buď nevhodnou témou ale veľmi nešťastnou hranou pasážou (nešťastná variácia na finále Čeľustí). Nejde však o žiadny fail. Je to väčšinou remeselne pekné a občas vykukne aj fajn nápad. Možno som čakal vzhľadom na tému priveľa a nedostal to. Škoda.

II. Michalovský Černobyľ

Mala to byť ďalšia pýcha socializmu. Komplex pre 40 tisíc obyvateľov však skončil fiaskom. Po zmene režimu sa ho nepodarilo dokončiť a odvtedy chátra. Michalovčania ho nazývali mestom duchov z čoho neskôr vzišla prezývka Michalovský Černobyľ.

Strednú časť režírovala Paula Reiselová. A na rozdiel od svojho predchodcu mala omnoho väčšie šťastie s vizuálnou stránkou. Opustená bytovka je mimoriadne fotogenická a robí česť svojmu názvu. Spustnutý architektonický kolos ponúka vďačné podmienky pre niekoľko mimoriadne pôsobivých záberov. To však našťastie tvorcom nestačilo a podarilo sa im elegantne vybudovať “mytológiu miesta”.

Z výpovedí trefne vybraných respondentov (od architekta, cez rapera využívajúceho priestor až po chlapa, ktorý tam vyrastal) sa dáva dohromady pôsobivá skladačka. Navyše aj s milou metaforou králika symbolizujúceho názvoslovie pre podobné stavby. Trochu mi to pripomenulo oceňované Čiary. Akurát vďaka kratšej dĺžke to celé odsýpalo svižnejšie a výber respondentov dával omnoho väčší zmysel. Pekná práca a možno aj trochu zamrzelo, že som sa nedočkal celovečernej verzie. V tomto podaní by určite bolo o čom rozprávať a “postapokalyptická” atmosféra zrúcaniny mohla vyniknúť ešte viac.

III. Príbeh Meriny

Textilku v Trenčíne postretol neblahý osud množstva iných firiem zničených kapitalistickým prístupom. Komplex historických budov nečaká svetlá budúcnosť, no ich význam ostane zachovaný.

Najlepšie nakoniec. Dvojica režisérov Jana Mináriková a Dušan Bustin dodala vrcholný segment výberu. Možno najtradičnejší, no takisto emočne a filmársky najčistejší. Darí sa im predávať zašlú slávu, podobne ako nešťastný osud komplexu. Majú nápady, pevné remeslo a skrývajú v rukáve nečakaný twist. Ten je v rámci informácií možno trochu zbytočný, no dokáže povýšiť snímku z tradičnej dokumentárnej pásovky na vyšší level filmovosti.

Výber respondentov sa podaril, rovnako ako vizuál s niekoľkými chytľavými kompozíciami. Ak niečo vyložene pôsobí ako studená sprcha je to hudobná dramaturgia. Nie, kufrík na použitie ikonickej hudby naozaj nestačí. Skladba známa z Pulp Fiction (The Lively Ones - Surf Rider) odvádza pozornosť a vyložene vytrháva z deja. Alebo je jej použitie omnoho sofistikovanejšie a ja som ho nepobral. Našťstie sa tu nachádza niekoľko pasáží, ktoré túto pachuť zabijú a vrátia späť do deja.

Budujeme Slovensko je záslužný projekt a je veľmi dobre, že si jeho časť môžeme vychutnať v kinách. Nejde o žiadnu mustru, každá časť má výrazné autorské uchopenie a dĺžka je akurát. Samozrejme sa tu nájde aj množstvo vecí, ktoré sa dajú nemilosrdne vytknúť, no ako exkurzia do sveta, ktorý väčšina z vás nepozná ide o príjemný počin. Kvalitatívne ide o výnimočne jednotný výber, takže každý si určite nájde to svoje. A doma pred telkou všetky tie umierajúce relikty svojej doby nebudú pôsobiť tak honosne.

Budujeme Slovensko (Slovensko, 2022, 26 min. / 26 min. / 26 min.)
Réžia: Paula Reiselová, Jana Mináriková, Dušan Bustin, Marek Moučka. Kamera: Andrej Dlabáč, Peter Dúžek, Radka Šišuláková. Strih: Martin Piga, Jana Mináriková, Dušan Bustin, Marek Bihuň. Producent: Peter Kerekes, Anna Mach Rumanová