MOXIE

Moxie je tínedžerský film o dospievaní a dospievajúcich od režisérky Amy Poehler, známejšej ako herečky Amy Poehler. Patrí k najznámejším komičkám v USA, kde prerazila najmä účinkovaním v legendárnom programe Saturday Night Live. Pred pár rokmi na Netflixe debutovala komédiou Wine Country/V kraji vína. V nej rozpráva o dlhoročných kamarátkach, ktoré sa vyberú narodeniny osláviť do známej vinárskej oblasti. V Moxie svoju pozornosť zamerala na mladšie postavy aj publikum.

Príbeh sa točí okolo Vivian – túži jedine potom, aby nepozorovane preplávala strednou školou. Jej jedinými spoločníkmi sú introvertná Claudia a mama. Do školy však prichádza Lucy. Odmieta so sebou zametať a prispôsobovať sa ponižujúcemu, obťažujúcemu a obmedzujúcemu správaniu iných. Táto udalosť spúšťa celú akciu, Vivian si zrazu viac všíma správy v televízii oznamujúce „zvyšujúci sa počet žien hlásiacich sexuálne obťažovanie vo filmovom priemysle“ aj ponižujúce hodnotenia študentiek ich mužskými rovesníkmi. Inšpiráciou je pre Vivian aj minulosť jej mamy, ktorá strednú strávila „protestovaním všetkého“.

Vzniká teda magazín, Moxie, vyzývajúci všetkých podporovateľov rovnoprávnosti na odpor voči zakorenenému sexizmu, rasizmu a ďalším klasickým neduhom stredoškolskej spoločnosti. Amy Poehler však podľa predlohy Jennifer Mathieu vytvorila spolu so scenáristkami Dylan Mayer a Tamarou Chestna výsledok tak generický, tak povrchný, tak sám seba po chrbte tľapkajúci, tak takmer významovo vyprázdnený, až je to hlúpe. Z jediného dôvodu.

Témy feminizmu začal mainstream akceptovať nedávno, vyslovene trendom je však už nejaký ten rok. Ak by takáto snímka vznikla pred pár rokmi, dnes by sa to dalo aj ospravedlniť – chcelo to využiť situáciu a vytrieskať kapitál, nie je to síce akceptovateľné, ale vcelku pochopiteľné. Ako ale chápať takýto titul teraz, po (aspoň akomsi) triezvom zhodnotení feminizmu ako trendu, feminizmu ako cool témy, feminizmu ako prázdnej frázy? Minimálne ako zaspanie doby, maximálne ako zaspanie veľmi podstatnej doby.

Dej je radikálne čiernobiely. Postavy sú iba dobré, alebo iba zlé. Neutrálne postavy sa ešte len odhalia (nie stanú) ako dobré, kým zlé postavy sa ráno budia s predsavzatím, že idú celý svet snáď poslať do najhorúcejšieho pekla. Nič medzi. Moxie vytvára svet, v ktorom nie je dovolené argumentovať, mýliť sa, váhať, uvažovať.

Niežeby bolo na názoroch spomenutých v príbehu niečo zlé, niežeby potrebovali argumentáciu či uvažovanie, predsa len sa ale bavíme o šestnásťročných ľuďoch, ktorí ešte len prichádzajúci k svojim plne si uvedomelým identitám, je tam teda priestor na chyby, na zaujatie akéhokoľvek postoja. Vykreslené sú však ako úplne slepé a dav poslušne sledujúce. Ak príde protiargument, že sa predsa nedá nesúhlasiť s elementárnou úctou v medziľudských vzťahoch , potom by sa na strednej škole neakceptovali veci, aké sa na nej akceptujú, a Bože môj, že teda hovoríme o všetkom, čo americkým stredoškolákom v roku 2020 prechádza.

Vizuálne či filmársky nie je v snímke nič, o čom by bolo nutné viesť siahodlhé, ani dlhé diskusie. Nie je prítomný žiaden obrazový vtip, či akákoľvek snaha o čokoľvek nenaratívne, dané tam len tak, pre umelecký pôžitok. Celý dôraz je na deji, postavách a dialógoch. Tie fungujú, vedú dej, budujú zápletky, vznikajú krízy ako napríklad dilema Claudie. Tá si nie je istá, či neposlušnosť neohrozí nielen jej budúcnosť, ale aj vzťah s matkou. Proti sebe v nej bojuje istá socio-kultúrna príslušnosť a povinnosť vzbúriť sa. Tento moment je svetlým bodom, keďže mohol do deja vniesť niekoľko veľmi aktuálnych a veľmi závažných otázok. Keď sa však Claudia dostane do vážneho problému, ten zároveň z príbehu svojím spomenutím mizne. Nevyrieši sa, jednoducho sa už nespomenie.

Vari nie je pre naliehavú spoločenskú tému horšou budúcnosťou ako to, že sa stane len akýmsi gestom, na ktorého motívy sa budú nakrúcať presne takéto tituly a písať podobné knihy. Je mojim hlbokým prianím, aby Moxie slúžil pre tematiky znalých ako predstava toho, kde byť nemáme a kam by sme sa radšej mali posunúť. Pre nováčikov do problematiky nech je úvodnou kapitolou podnecujúcou vlastný výskum textov, hudby, magazínov a aj filmov.

Moxie (USA, 2021, 111 min.)
Réžia: Amy Poehler. Scenár: Jennifer Mathieu, Tamara Chestna, Dylan Meyer. Hrajú: Hadley Robinson, Lauren Tsai, Alycia Pascual-Pena, Nico Hiraga, Sabrina Haskett, Patrick Schwarzenegger, Sydney Park, Anjelika Washington, Emily Hopper, Josie Totah, Amy Poehler...