9.0

Filmová recenzia

V začiatkoch kinematografie sa diváci báli neznámeho pištoľníka, strieľajúceho priamo do publika alebo vlaku, ktorý sa na nich opticky rútil. Aj dnes sa objavujú podobné šokové terapie, ale v pozmenených formách. Argentínsky provokatér Gaspar Noé už neraz siahol za hranice, teraz si na nás vytiahol doslova ťažký kaliber s ejakuláciou priamo do hľadiska, čo musí byť vo formáte 3D opulentný zážitok. Kontroverznosť jeho nového filmu potvrdzovali už proteínové upútavky a najmä Láska so všetkým, čo k tomu patrí.

Nie je to však Hanekeho láska na sklonku života či skúmanie sexuality na Trierov spôsob. Noého vízia je jeho vlastnou Oddyseou, najosobnejším filmom, v ktorom akoby využíva kus svojho života. Príbeh mladíka Murphyho je pevne ukotvený v prítomnosti, s priateľkou, dieťaťom na krku a bežným, nudným životom. Podniká však výpady do minulosti a spomína na magickú bývalku Electru, pretože tá sa práve stala z neznámych príčin nezvestnou.

Rozjíma o živote, ktorý žije a rovnako o láske minulej – fyzickej a deštrukčnej zároveň. Ozrejmuje svoj bývalý vzťah s kladnými aj zápornými odtieňmi, zachádza až do šialenej „l‘amour fou“ Leosa Caraxa, ale v živelnejšej a hmatateľnejšej podobe, ktorá obsahuje samozrejme sex, vášeň a tekutiny.

Práve preto je zaujímavé sledovať divácke reakcie pri sexuálnych scénach. Ide síce o pornozábery, no uhly pohľadu sa líšia od typickej zábavy pre (ne)dospelých. Minutáž scén podlieha vykresleniu emócií postáv a zachytenie aktu vo svojej čistote. Zavše si spomeňte na nahotu v nedávnej Hanba a spôsob, akým Steve McQueen zachytával Fassbendera zhora v posteli.

Podobným prístupom vytvára Noé osobnejšie chápanie sexuality a vyčleňuje Lásku z kontextu obyčajného pornofilmu. Uhol skrátka robí veľa. A potom samotná ejakulácia na diváka, ktorá sa dá vysvetliť rôzne – prvotne ako provokácia a niečo nevídané (znova – 3D!), hlbšie ako „odkaz“ divákovi či filmové vyjadrenie režiséra.

Nie je to len kvantum prázdneho porna, ako sa na prvý pohľad mohlo zdať. Obsahová stránka je nečakane bohatá a v pomalom plynutí pomaly odhaľuje vzťahový trojuholník a deštrukciu vzťahu. Inde nuda, ale tu štúdia životných situácií. Noé pozvoľne postavy vystavuje bežným problémom vzťahu a keď máte ako divák niečo odžité, nájdete sa minimálne v jednej z rôznorodých partnerských situácií (aj radostných aj smutných).

Vyššou mierou osobného zainteresovania sa tak film stáva pre vás reálnejším a zanechá priestor na neskoršie zamyslenie sa. Takmer každý z nás mal predsa možnosť prejsť si vzťahovými krízami, rozchodmi a samotou, pri ktorej dumal nad čriepkami minulosti a spytoval si svedomie tou obohratou otázkou „čo kedy som to spravil vtedy inak?“. Nebudete chladný, Láskou precítite vlastnú minulosť a emócie zarezonujú naplno.

Pred časom som si vravel, že by Noé mohol nakrútiť kombináciu jeho dvoch slávnych filmov. A tak sa v podstate aj stalo. Láska sa tematicky viac prikláňa k snímke Zvrátený v rámci ukážky rozkladu vzťahu a podobných naračných prvkov. Z formálneho hľadiska využíva niektoré princípy z Vojdi do prázdna, napríklad blikanie. Nie síce ako simuláciu oka, ale skôr na časové preskoky v deji. Nesmie chýbať coitus zvnútra. A pritom pôvodne chcel film nakrútiť ešte skôr ako Zvráteného.

Pre fajnšmekrov nechýbajú ani Noého trademarky – odkazy na kultové filmy plagátmi na stenách (Zrodenie národa, Planéta opíc a iné) či hudobná citácia filmov Johna Carpentera vo famóznej štylizácii.
Nebojte sa Lásky. Viacvrstvový príbeh študovania komplexného charakteru vzťahu vám má isto čo ponúknuť.

Love (Belgicko / Francúzsko, 2015, 130 min.)
Réžia: Gaspar Noé. Hrajú: Karl Glusman, Aomi Muyock, Klara Kristin

autor Lukáš Slovák 5.11.2015

Kinema

9.0

Metascore

5.2

Diváci

8.0

Ohodnotiť