Dôležitý film Obchod na korze uvedie Jednotka 2x počas jedného dňa

Prvý česko-slovenský oscarový film vznikol na motív diela židovského spisovateľa Ladislava Grosmana s pôvodoným názvom Pasca.

Tragikomický príbeh o strachu, slabosti a neschopnosti postaviť sa zlu zaujal nielen československých divákov, ale získal si pozornosť celého sveta.

Obchod na korze nie je príbehom jednotlivca, nepátra po vinníkovi. Príbeh poukazuje na pretvárku, strach a násilie, ktoré pomohli fašizmu prekvitať.

Ostrá kritika Slovenského štátu mnohých pobúrila, no podľa tvorcov bolo dôležité poukázať na túto tragickú kapitolu našich dejín.

Tragikomické podobenstvo o nemožnosti kompromisu so zlom, o slabosti, strachu, nevedomosti a hlúposti ako živnej pôde pre hlásateľov násilia.

Komorný príbeh jednoduchého stolára, ktorému jeho švagor, miestny veliteľ Hlinkovej gardy, prihrá skrachovanú židovskú galantériu, aby mu nenarúšal kádrový profil. Jednoduchý stolár Tóno Brtko sa ocitá medzi dvoma svetmi – čistým, nedotknuteľným svetom starej nahluchlej Židovky a svetom reality, symbolizovanej nezmyselnou drevenou Babylonskou vežou na námestí, oslavujúcou vládnuci režim.

Brtko svoje previnenie zastiera, uteká pred ním. Neodolal naivnej vidine zbohatnutia, ale chce zostať poctivým človekom. Je ním až do chvíle, kedy v opojnom záchvate strachu z fašistov aj zo svojho svedomia nakoniec spôsobí tragédiu. Vrcholné dielo úspešného režisérskeho tandemu prijal celý kultúrny svet s nadšením ako vzrušujúce etické posolstvo so strhujúcim umeleckým vyjadrením.

Rozprávačská triezvosť a klasicky cítené realistické herectvo dokázali svoju podmanivosť vo vtedajšom príboji moderných vyjadrovacích foriem. Film, ktorý okrem iného osvetľuje temné obdobie našich národných dejín, varuje pred provinčným siláctvom a velikášstvom, pred zastieraním malosti a podriadenosti.

Z Humenného až do Sabinova

Dej románu Ladislava Grosmana sa odohráva v Humennom, spisovateľovom rodnom meste. Film sa však nakrúcal v Sabinove.

Ukradnutá soška Oscara

Keď si režisér Ján Kadár prevzal v roku 1966 Oscara, zrejme netušil, že oňho čoskoro príde. Režisér po auguste 1968 emigroval do USA, následkom čoho bola oscarová snímka zakázaná a na dlhých 20 rokov odložená do trezoru.

Režisér si cennú sošku vzal so sebou, no po jeho smrti sa po nej zľahla zem. Pravdepodobne ju niekto ukradol z jeho domu. 

Nahnevaná Ida Kamińska

Tvorcovia filmu museli pred natáčaním čeliť niekoľkým problémom. Jedným z nich bola herečka stvárňujúca hlavnú postavu. Režiséri sprvu nevedeli, koho do filmu obsadiť.

Keď potom oslovili poľskú herečku Idu Kamińsku, objavil sa ďalší problém – herečka mala k scenáru niekoľko pripomienok, ktoré Kadár nechcel akceptovať.

Nahnevaná herečka sa vrátila do Poľska, kam ju v snahe o záchranu situácie nasledoval aj samotný režisér. Kadárovi sa nakoniec podarilo herečku presvedčiť, aby prijala rolu vo filme, ktorý jej neskôr vyniesol aj nomináciu na Oscara.

Nenechajte si ujsť fenomenálne herecké výkony Idy Kamińskej a Jozefa Kronera. Film Elmara Klosa a Jána Kadára ponúka Jednotka RTVS v nedeľu o 15:35 hod. a o 23:15 hod.