Na film si ešte počkáme. Strašidelný „hrajúci dom“ je tu v divadelnej verzii

Na kedysi tichej ulici sa z rodinného domu každé ráno o šiestej rozozvučia operné árie. Rozliehajú sa ulicou až do večierky. Susedia sú zúfalí. Majiteľka záhadného domu, ktorá tieto árie púšťa, terorizuje týmto netradičným spôsobom svoje okolie už 15 rokov. Kolujú o nej legendy. Nikto presne nevie, prečo to vlastne robí. Existujú dohady, že za všetkým je dávny spor so susedom, ktorého pes štekal tak, že z neho majiteľku spievajúceho domu bolievala hlava. Keďže nedosiahla spravodlivosť, rozhodla sa pre krutú pomstu. Pomstu, ktorá trvá už 15 rokov. Údajne vychádza von len zriedka. Niektorí tvrdia, že v dome už vôbec nežije a býva v inom meste.

Strašidelný „hrajúci dom“ je vraj v skutočnosti prázdny. Vraj žena svojich trpiacich susedov sleduje cez kamery z pohodlia iného domova. Iní majú teóriu, že už nežije a záhadu „hrajúceho domu“ si vysvetľujú mysticky. Inscenácia Spievajúci dom slovenskej režisérky Slávy Daubnerovej vychádza z reálnej udalosti, chce sa však na ňu pozrieť s marthalerovským odstupom a nadhľadom ako na hudobný príbeh malej komunity ľudí a jednotlivca, ktorý sa za nejasných príčin obráti jedného dňa proti komunite.