Posledný nádych

Keď sa v septembri 2012 experti na saturačné potápanie Chris Lemons, Dave Yuasa a Duncan Allcock vydali na rutinnú expedíciu, v hĺbke niekoľkých stoviek metrov technická porucha počítača spôsobila, že ich loď začal unášať prúd. Zároveň sa pretrhla pupočná šnúra, ktorá Lemonsa spájala s kyslíkom, elektrinou a komunikačným systémom. Yuasa a Allcock vedeli, že ich priateľ má len niekoľko minút, a tak sa pustili do pretekov s časom, aby ho našli a zachránili. O sedem rokov neskôr režiséri Alex Parkinson a Richard da Costu pomocou archívnych záberov, zvukových materiálov a rozhovorov zrekonštruovali udalosti na lodi aj pod hladinou do dokumentárneho filmu Last Breath (Posledný nádych). Úspech dokumentu inšpiroval tvorcov k tomu, aby ho premenili aj na celovečerný film. „Okamžite som sa dokázal vžiť do toho, čím Chris prechádzal, čo len dokazuje, aký silný je tento príbeh o nádeji a ľudskej vôli. Keď ľudia spoja sily k spoločnému cieľu, môžu dosiahnuť neuveriteľné veci,“ hovorí režisér. „Je to príbeh, ktorý ma sprevádza posledných desať rokov, poznám ho ako vlastnú dlaň. Zrazu som mal možnosť vykresliť ho na veľkom plátne, omnoho väčšom než pri dokumente,“ pokračuje. Parkinson úzko spolupracoval so scenáristami Mitchellom LaFortunom a Davidom Brooksom: „Nešlo mi len o remake dokumentu,“ vysvetľuje. „Chcel som tento pozoruhodný príbeh rozpovedať vo veľkom štýle a preskúmať emócie postáv do väčšej hĺbky.“