Koyaanisqatsi

Koyaanisqatsi je prvý film z dokumentárnej trilógie -qatsi, na ktorý nadväzujú Powaqqatsi (1988) a Naqoyqatsi (2002). Zaoberá sa vzťahom človeka a moderných technológií. Ako kameraman sa na ňom podieľal Ron Fricke, ktorý sa neskôr preslávil ako tvorca filmu Baraka. Z formálneho hľadiska bol Koyaanisatsi v čase svojho vzniku revolučný, pretože ide o výsostne hudobno-obrazové dielo bez hovoreného slova. Hudba je súčasťou scenára i rytmického strihu. Jaskynné maľby z Horseshoe Canyon v Utahu – skupina vysokých nehybných postáv, obrátených k ešte vyššej postave, ktorá má na hlave korunu – otvárajú i uzatvárajú kompozíciu diela, ktoré diváka prevedie svetom tak, ako ho vníma Godfrey Reggio. Majestátne skalné útesy, zdanlivo nehybná púšť, či večná dynamika morí vytvárajú ilúziu prapôvodnej čistoty života, do ktorej vstupuje človek a svojou energiou mení podobu sveta i rytmus plynutia času. Prináša technický pokrok, skvelé vynálezy, ale aj ničivé prostriedky, zamoruje životné prostredie, vedie vojny, zrýchľuje, prepadá sa do anonymity. Prostredníctvom sledu fascinujúcich obrazov bez slov, s minimalistickou hudbou Philipa Glassa komentuje Reggio rozporuplný vzťah človeka a prírody, resp. deštruktívnu silu ľudského pôsobenia na našu planétu. Ide o nadčasové dielo, ktoré aj po tridsiatich rokoch stále presne vypovedá o stave našej civilizácie. Jeho tvorba trvala 9 rokov.