PÁD VEĽRYBY

Niektoré typy filmov obzvlášť frustrujú a sú ekvivalentom škrípania zubov, návštevy u zubára a škrabania nechtami po tabuli. Požičajú si z inventára kabinetu hrôz klaustrofobické nuansy, boj o život a časový tlak, ingrediencie nalejú do formy celovečerného filmu a hodia do kinosál ako dymový granát. Už od prvých trailerov a anotácie deja bolo jasné, že novinka režiséra Briana Duffielda Whalefall/Pád veľryby spĺňa tieto parametre a nebude terapeutickou oddychovkou.

Herec do koča, do voza aj do veľryby

Hercovi Austinovi Abramsovi filmový osud príliš nepraje. Mladý herecký talent si síce vcelku svedomito vyberá zaujímavé úlohy, no v posledných rokoch sa jeho filmové alter egá pasujú so špecifickými patáliami.

Zabrať mu dal režisér Zach Cregger. Vo Weapons (Zbrane) z Abramsa urobil nevyspytateľného závisláka od drog a v novom Resident Evil ho poslal rovno v ústrety hordám živých mŕtvych (a ďalším monštrám všelijakého strihu, typu a veľkosti). Na ružiach nemá ustlané ani v kinonovinke Pád veľryby, kde ho vody oceánu a scenára zavedú naozaj na bizarné až surrealistické dejové chodníčky.

Sedemnásťročný Jay (Abrams) sa po roku vracia na rodnú hrudu po tragickej smrti otca (Josh Brolin). V prímorskom mestečku sa pasuje so spomienkami či výčitkami z minulosti, ktoré ho zavedú v potápačskom výstroji do chladných vôd oceánu. Rozhodne sa totiž nájsť v jeho vodách pozostatky otca, ktorý spáchal samovraždu práve skokom do jeho rozbúrených vôd.

Na potulkách po dne oceánu zhodou okolností narazí na netradičné divadlo. Šesťdesiattonový vráskavec obrovský loví obriu krakaticu (áno, podobnú tej, ktorá vyčíňa na Netflixe v seriáli Tam dole). Ako už prezradil trailer, Jaya okolnosti doslova vcucnú do útrob veľryby. Film automaticky prepína do survival módu a akosi očakávane sa začína plnohodnotný boj o život. Jay bojuje so štyrmi žalúdkami, žuvacími svalmi, zvieračom a žalúdočnými kyselinami a divák skúša mantinely vlastnej latentnej klaustrofóbie.

Mantinely presahu

Ako sa dá čakať, film pracuje vcelku naplno s ústrednou témou a snaží sa z nej vyžmýkať maximum. Snaha prežiť v neprirodzenom organickom väzení sa strieda s čriepkami z minulosti hlavného hrdinu, ktoré odhaľujú nie úplne pohodový vzťah s jeho otcom. Režisér adaptujúci knihu Daniela Krausa logicky pretína fyzicky nepríjemné momenty civilnými flashbackmi.

Rozohráva tak hru, v ktorej vrství nepríjemný telesný boj o holý život s mladosťou kontaminovanou otcovou toxicitou. Režisérov koncept do určitej miery funguje, pretože celovečerák postavený len na túre naprieč tráviacim traktom megaživočícha by sa skrátka postupne rozpadol, a to nielen na papieri, ale aj na plátne. Do survival nočnej mory tak primiešal traumu z detstva, toxickú maskulinitu a všeobjímajúcu (ne)schopnosť otcov vyjadriť svoje emócie.

Duffield si uvedomuje mantinely látky a chápe, že veľrybie väzenie je zaujímavý typ filmovej atrakcie, no príbeh potrebuje presah. Napriek tomu, že režisér vie o nášľapných mínach, v druhej tretine snímky sa dostavuje očakávaná korózia adaptovaného materiálu. To, čo funguje na stránkach románu, nemusí automaticky zapadnúť do seba aj na filmovom plátne.

Pád veľryby síce doručí očakávané pocity, ako sú frustrácia a fyzický diskomfort (boj s krakaticou a kúpeľ v žalúdočných kyselinách), no postupne sa dostavuje pocit repetitívnosti. Minulosť protagonistu sa síce snaží tematicky zauzliť do aktívneho deja v útrobách veľryby, no napriek snahe pôsobí trochu skratkovito.

Divák tuší, čo chce režisér návratmi do minulosti dosiahnuť, no zároveň ide do určitej miery o povinnú jazdu. Autori síce v zábleskoch hrdinovej predhistórie naukladajú za seba dejové a citové tehličky, ukážu, aká emócia by sa mala u publika dostaviť, no vo finále to úplne nezaklapne.

Duffield priniesol do hlavného prúdu masovej filmovej produkcie nekomfortný experiment, ktorý dá kdekomu psychicky zabrať. Zároveň sa režisér nohami aj rukami snaží naprieč stopážou vrstviť komplexný a univerzálny presah. Čo vo výsledku v niektorých chvíľach irituje viac než hrdinova snaha predrať sa bazénmi toxických telesných tekutín morského predátora. Pád veľryby sa tak ocitol niekde na polceste medzi survivalovou zábavnou (ako pre koho) jednohubkou a surrealistickým osobným očistcom o strate a odpúšťaní.

Whalefall (USA, 2026, 106 min.)
Réžia: Brian Duffield. Scenár: Brian Duffield, Daniel Kraus. Hrajú: Austin Abrams, Elisabeth Shue, Josh Brolin, Jane Levy, Emily Rudd, John Ortiz, Sam Franich, Grayson Paul Solomine ...