SRDCOVKA

John Carney odštartoval svoje režisérske turné na prelome milénií, no do sŕdc divákov sa zapísal najmä dojímavým oscarovým hitom Once. Od roku 2007 síce uplynulo kopu času, no zdá sa, že Carney si obľúbil variácie na osudovosť pretkanú chytľavými skladbami. Charizmatická hlavná dvojica a vrece singlov, ktoré nedostanete z hlavy.

Carneyho recept sa za tie roky síce výrazne neposunul, no pri svojej novinke Srdcovka upustil od romantiky a nahradil ju láskou k rodine a kamarátskou „bromance“. Srdcovka je až učebnicovým príkladom profesionálnej evolúcie tvorcu. V porovnaní s Once totiž Carney nedospel len tematicky. Skrátka vidieť, že má odtočené a remeslo v malíčku.

Kamoši, muzikanti a nemesis na život a na smrť

Carney postavil novinku Srdcovka so sympatickou minutážou necelých sto minút na jednoduchej myšlienke. Na idei, ktorá zrejme straší v hlavách nejedného popového idolu a vie sa jednoducho stať z kuloárnej urban legendy reálnou olovenou guľou na nohe. Čo ak autorom hitu, ktorý kraľuje rebríčkom počúvanosti, nie je samotný spevák, ale niekto, koho melódiou a refrénom „inšpiroval“?

Rick Power (Paul Rudd) je klasickým prípadom hrdinu, ktorý si myslí, že mu ušiel kariérny vlak. V žilách mu koluje muzika a s gitarou snáď aj spáva, no namiesto obrích štadiónov vypredáva svadobné párty. Rick spolu s kapelou vymetá svadobné žúrky a zabáva osadenstvo klasickými covermi známych hitov. Na jednej z „fušiek“ však narazí na bývalú popovú hviezdu Dannyho Willsona (Nick Jonas), ktorý bojuje o comeback na čelo hitparád.

Obaja muzikanti si padnú do oka, popíjajú, jamujú a zdá sa, že nevinná opíjačka v Rickovej pamäti postupne zapadne prachom času ako náhodná, no milá spomienka. Dej filmu a život svadobného rockera sa však v okamihu skomplikujú, keď svetové hitparády ovládne Rickovi povedomý emotívny slaďák. Megahit totiž podozrivo pripomína skladbu, ktorú Rick zahral Dannymu počas osudovej jamovačky.

Herecký kokteil

Carney opäť nevymyslel koleso, ale jednoducho zmixoval trojicu ingrediencií: absolútne bezkonkurenčný herecký casting, chytľavé hity, ktoré dostanete z hlavy len kontinuálnou kómou, a „feel good“ atmosféru. Alfou a omegou je neprekvapivo chémia, neskôr rivalita a iskrenie ústredného hereckého dua.

Rudd s Jonasom sú extrémne sympatickou voľbou a s ľahkosťou striedajú veľké emotívne výpady so zemitým minimalizmom. Obom hercom skrátka veríte, keď si pripití bľabocú o muzike a skladaní hitov, ale aj keď sa ocitnú na opačných stranách barikády a idú si po krku.

Práve Rudd herecky ťahá snímku vpred. Napriek tomu, že mu už zrejme doživotne prischne patina superhrdinu z veľkej komiksovej franšízy (Ant-Man v MCU), je až prekvapivé, ako veľmi si tento malý-veľký film o sklamaní a snoch užíva.

Pouličný neučesaný romantizmus

Napriek tomu, že dej snímky je až banálne jednoduchý, Carneymu sa podarilo namiešať stráviteľný a chutný kokteil atrakcie a emócií. Práve po remeselnej a dramaturgickej stránke je film nabitý energiou a akousi starosvetskou dobrou náladou. Snímka trochu pripomína vykopávku alebo inventár kina-skanzenu rokov minulých. Nejde pritom len o jednorozmerný sentiment. Carneymu sa podarilo, nech to znie akokoľvek gýčovo, vyťažiť z generickej historky vzácnu civilnosť. A hoci sa týmto slovom dnes operuje naprieč žánrami aj reality šou, filmu nemožno uprieť ani určitú autenticitu.

Film nie je dokonalý ani uhladený a nesie so sebou zvláštne opísateľný pouličný romantizmus. Flákanie sa írskymi uličkami, strapaté účesy, pollitráky Guinnessu a rozladené gitary majú svoje čaro indie komediálnej tvorby 90. a nultých rokov.

Carneymu sa tak podarilo, vedome či podvedome, vyplniť malú dieru na aktuálnom filmovom trhu. Priniesť uveriteľnú pohodovú jednohubku, ktorá možno nebude magnetom na ceny (hoci by si ich zaslúžila), no má silu dojať aj zabaviť. A to je dnes pomerne vzácny exemplár žánrového jednorožca.

Power Ballad (USA, 2026, 98 min.)
Réžia: John Carney. Scenár: John Carney, Peter McDonald. Hrajú: Paul Rudd, Nick Jonas, Peter McDonald, Marcella Plunket,Havana Rose Liu, Jack Reynor a ďalší