KUPÉ ČÍSLO 6 |
KUPÉ ČÍSLO 6 |
Rusko-fínsko filmovú spoluprácu s názvom Kupé číslo 6 si môžete vybaviť vďaka ohlasom, nomináciam a oceneniam na áčkových podujatiach European Film Awards, Cannes či Golden Globes. Vo sfére filmových festivalov rovnako výrazne zarezonovala. Hovorím konkrétne o vysoko nadpriemerných hodnoteniach, korunovaných ocenením Grand Prix na festivale v Cannes a nomináciou na Zlatý Glóbus (Best Motion Picture - Non-English Language). To je vizitka, akú nemožno ignorovať.
O románe Kupé číslo 6 som pred filmovým spracovaním nepočul. To platí i pre jej autorku, Rosu Liksom, no minimálne na Juho Kuosmanena dojem bezpochyby spravila. Fínsky tvorca sa rozhodol príbeh za pomoci Andrisa Feldmanisa prepísať na scenár a následne celý projekt režírovať.
Fínka Laura (Seidi Haarla), toho času žijúca v Moskve, nastupuje na niekoľkodňovú cestu vlakom. Jej cieľom, vzhľadom na jej lásku k archeológii, sú petroglyfy v odľahlom ruskom meste Murmansk. Na výlet sa teší, no radosť z očakávaného zážitku jej kazí fakt, že jej partnerka sa na poslednú chvíľu rozhodla ostať doma.
Kupé, ktoré mal pár zdieľať nakoniec okupuje s Laurou mladý Rus, ktorý spĺňa všetky klasické stereotypy ruského občana – vodka, tabak, vulgarizmy. Navyše vyzerá ako nemanželský syn Andreja Čikatila. Laure po prvých minútach s ním dôjde, že toto žiadna idyla nebude. Je ale nesympatický Ljoha (Yuriy Borisov) človekom, akým sa od pohľadu zdá?
Nemohol som sa ubrániť myšlienke, že by snímke prospelo aspoň malá množstvo scén, kde by sa ich spočiatku disharmonické súžitie po krôčikoch zlepšovalo, menilo. Minútové dialógy, monológy informujúce o sebe a svojom živote, ale i vyhrotenejšie momenty, kedy by linka nebola rovná ako vlakové koľaje – to sú varianty, ktorými si fínska dráma mohla hravo a jednoducho kvalitatívne prilepšiť. Nestalo sa.
Vo chvíli, kedy vlak dorazí do Murmanska, dostávame hmatateľnú atmosféru post-komunistického mesta, kde je prefix „post“ značne otázny. Ulice sú brutálne zasnežené, cesty zaviate, ako sa na najväčšie mesto za polárnym kruhom patrí. Po stiesnených vlakových priestoroch dostala výprava možnosť trochu zažiariť. Irónia chcela, že zatiaľ, čo technická stránka stúpa, príbeh sa mení na plnokrvné hollywoodske klišé.
Namiesto konklúzie plynúcej z empírie a introspekcie, či výdatného vrcholu, dostávame typickú, zameniteľnú romantiku. Navyše ju tvorcovia zaonačia tak, akoby si na poslednú chvíľu uvedomili, že točia artový, komplexný, skrátka iný film a miesto aspoň poctivo dotiahnutej romance spravia krok naspäť a nechávajú titul rozkročený niekde medzi.
Z pozitív spomeniem ešte intímnu ručnú kameru. Snímanie akoby chcelo splynúť s postavami, okolím a dianím. Nesnaží sa kvalitatívne vytŕčať, čo sa ukázalo byť dobrým rozhodnutím.
Romantika ponukajúca umelecky silnú výpoveď o osamelosti a neistote jedinca vo svete i v živote. Alebo hĺbavá dráma s romantickou patinou? Je na vás, ako vás Kupé číslo 6 interpretačne osloví.
Hytti nro 6 (Fínsko / Rusko / Estónsko / Nemecko, 2021, 107 min.)
Réźia: Juho Kuosmanen. Scenár: Andris Feldmanis, Juho Kuosmanen, Rosa Liksom (román), Lyubov Mulmenko, Livia Ulman. Hrajú: Yuriy Borisov, Seidi Haarla, Valeriy Nikolaev, Yuliya Aug, Dinara Drukarova, Polina Aug, Bmcabana Sf, Tomi Alatalo, Konstantin Murzenko, Galina Petrova ...