ANTIGONA

Na Medzinárodnom filmovom festivale v Toronte 2019 mal medzi inými svoju svetovú premiéru aj kanadský počin Antigona. Quebečanka Sophie Deraspe (v tomto prípade režisérka, scenáristka, kameramanka a aj strihačka v jednom) si zaň odniesla ocenenie Najlepší kanadský celovečerný film. Uznanie kritikov si táto talentovaná žena získala už pár rokov dozadu, svojim dokumentom Aminin profil / The Amina Profile (2015).

V dráme dostupnej na HBO GO osviežuje príbeh starogréckej Sofoklovej hry starej takmer 2500 rokov a dej aktualizuje o ďalšie prvky, ktorých základ vyviera z tragickej udalosti z roku 2008. Prípad policajnej brutality, ktorý sa odohral v Montreale a ktorého obeťou sa stal 18-ročný imigrant Fredy Alberto Villanueva, vyvolal v radoch obyvateľov búrlivé protesty.

Režisérka Sophie Deraspe si z minulosti kradne, čo sa jej do príbehu hodí a zvyšok upravuje po svojom. Svoju hrdinku bojujúcu proti autoritám oblieka do moderného kabáta a výsledkom je film, ktorý je v mnohých scénach pôsobivý a emotívny, no zároveň aj miestami mierne rozpačitý.

16-ročná Antigona (Nahéma Ricci) žije s babičkou a troma ďalšími súrodencami v Québecu. Ako alžírski utečenci sa už roky snažia začleniť do normálneho života. No ťaživý balvan minulosti v podobe skorej smrti rodičov a neustále sa pripomínajúci status prisťahovalcov, im to tak úplne nedovoľuje. Žijú však v presvedčení, že domov netvorí miesto, ale rodina.

Aj z týchto dôvodov na seba Antigona vo svojom mladom veku prirodzene preberá rodičovskú zodpovednosť, pričom zo svojej pozície apeluje na dôležitosť hodnôt, akými sú súdržnosť a lojalita. Hoci sa radí medzi najlepších žiakov v ročníku, jej dvaja bratia Polyneik (Rawad El-Zein) a Eteokles (Hakim Brahimi) patria medzi členov pouličného gangu a k dobrej povesti príliš neprispievajú.

Pri neprimeranom policajnom zásahu prichádzajú tieto tri siroty aj o staršieho brata a mladší Polyneik sa dostáva do väzenia s hrozbou deportácie. Pre jeho vyslobodenie sa Antigona rozhodne zrealizovať plán, ktorý si vyžaduje jej obrovskú odvahu a najmä silnú osobnú obetu. Nakoľko nie je plnoletá, verí, že kanadský systém k nej bude miernejší a pri väzenskej návšteve brata sa s ním v cele vymení, čím mu zabezpečí priestor na útek.

Jednou z najsilnejších predností filmu je práve jeho hlavná predstaviteľka a jej vyčerpávajúci a autentický výkon. Nahéma Ricci vo svojom boji so zákonmi neháji zločiny, ale háji rodinu, ktorej je nadovšetko oddaná. Stále má živo pred očami mŕtve telá svojich rodičov a vystrašený pohľad brata v kočíku, ktorého nemá kto privinúť či utešiť. Uvedomuje si, že jej morálny zápas a vzopretie sa zákonom ju môže stáť slobodu, no napriek tomu je to jej jediná možná cesta.

Svoj priestor v snímke dostávajú aj sociálne média a Antigonine posolstvo sa začína šíriť ako kvalitný virál. Hnutie za jej oslobodenie sleduje divák cez dejové vsuvky, ktoré sa mu predostierajú v pomerne netradičnej forme klipových scén. Výsledkom je energický zhluk tanca, graffity, rapu či nebojácnych ľudí protestujúcich pred budovou súdu, skandujúc pamätné slová svojej hrdinky: "Mon cœur me dit" (v preklade: „Moje srdce mi povedalo.“).

Režisérkin v poradí už piaty celovečerný projekt disponuje niekoľkými silnými scénami, pričom posolstvo má vystavané na podobných princípoch ako francúzski Bedári / Les Misérables (2019) či pomerne čerstvá dánska Shorta (2020). Naproti tomu sa nájdu aj úskalia v podobe vcelku nedôveryhodne vyznievajúcich situácií (až podozrivo plynulý priebeh väzenskej výmeny či určite scény v nápravnom zariadení pre mladistvých a na súde, kedy prichádza k razantnému zakročeniu s pomerne spomaleným efektom).

Mená postáv z gréckej tragédie zostali poctivo zachované, čím možno až príliš bijú do očí a kontrastujú s faktom, že ich nositeľmi sú aktuálne imigranti z Alžírska. Je to taká zvláštna hra režisérky, ktorá spája mýtickú dobu s tou modernou a je už na divákovi, či na jej štýl pristúpi a dokáže sa s ním stotožniť. V mojom ponímaní spojenie všetkých týchto prvkov do jednej grupy nevytvorilo úplne kompaktný celok, ktorý by po každej stránke plynulo ladil.

Kanadská Antigona je napriek tomu zaujímavým počinom a talentovaná Nahéma Ricci ju stelesňuje ako nebojácnu dospievajúcu ženu, ktorá odmieta povýšiť silu zákonov nad hlas svojho srdca. Na rozdiel od dcéry tébskeho kráľa si naša moderná hrdinka vyberá odlišnú záverečnú formu katarzie. No aj táto je vskutku poetická a možno ju považovať za uspokojujúce finále.

Antigone (Kanada, 2019, 109 min.)
Réžia: Sophie Deraspe. Scenár: Sophie Deraspe. Hrajú: Nahéma Ricci, Rawad El-Zein, Antoine DesRochers, Sebastien Beaulac, L. Fernando Becerra Sánchez, Nour Belkhiria, Hakim Brahimi, Lise Castonguay, Zalfa Chelhot, Eric Clark ...