Ľudia si myslia, že byť princeznou je ľahké. Chodíte v pekných šatách, vydáte sa za pekného princa a máte pekné deti. To je ale omyl. Byť princeznou je ťažká práca.
Ľudia si myslia, že urobiť dobrú komédiu je ľahké. Chce to dobrú pointu, smiešne okolnosti, vtipné postavy. To je ale omyl. Urobiť dobrú komédiu je ťažká práca. A nie vždy vyjde.
Jesenným mesiacom sa zväčša prisudzuje melanchólia, chmúrnosť a smútok. Možno práve preto ľudia s vďačnosťou reagujú na komediálne tituly v ponuke kín. V poslednom čase sme mohli vidieť svet Amélie z Monmartru, či svet osvetlených rámp Hollywoodu a ich zlatíčiek. Ešte predtým sme mohli nahliadnuť do denníka slečny Jonesovej. No to, čo nám ponúkajú neskutočne ošúchané a fádne stránky denníka princeznej z Genovie komédiu vlastne ani nepripomína.
Mia má takmer šestnásť, rovnátka na chrupe, a býva so svojou rozvedenou matkou v bývalom hasičskom dome. V škole si ju nikto, okrem priateľky a jej brata, nevšíma. Nepatrí k bloňdavým roztlieskaváčkam a keď má rečniť, tak od nervozity hodí šabľu (bacha, aby sa to v kine nestalo aj vám). Svet škaredého káčatka sa otočí o 360 stupňov príchodom nablýskanej limuzíny. Z nej vystúpi jej nikdynevideného otca mama (slovensky: babka) kňažná z malého, ale hrdého kniežatstva Genovia. A neprichádza len tak - mučí svoju vnučku ohavnou ponukou: "Buď korunnou princeznou! Bývaj v obrovskom paláci! Vládni svojmu ľudu, tak ako tvoji predkovia!" Vnučka však statočne odoláva. Uprednostňuje kopcovité San Francisco, kolobežku a lenivého kocúra. Podarí sa jej však odolať? Dokončí svoju reč bez toho, aby zašpinila okolie? Čo myslíte?
Film Denník princeznej je smutný dôkaz, že každé remeslo má nielen zlaté dno, ale aj....(rýmuje sa to). Tento film je znôškou najtrápnejších klišé, násilných a nerealistických postojov a postupov. Každú scénu, každú postavu ste už videli stokrát. Prekvapivosť, či nápaditosť absentuje viac než sucho na dne mora.
Ak aj film ponúkol závan sviežosti, ako napríklad zdvíhanie nohy ako barometer romantiky, či lentilky na rockovom piane, vzápätí opäť atmosféru zasmradil gýčom á la vysvietená záhrada, či homerun za štvorku z telocviku.
Korunu všetkému nasadzujú úvahy o zodpovednosti šestnásťročného dievčaťa voči krajine a svetu. Kým Brigitte mohla zmeniť svoj život napriek nadváhe, americký teeneger musí byť krásny. Ak to nejde zmenou účesu, tak plastikou, alebo liposukciou určite.
Aby som len nekritizoval. Príjemným bolo hranie ochrankára Joa (Heather Matarazzo), či čudáckeho suseda. Anne Hathaway ako hlavná hrdinka prejavila najväčší talent v zamaskovaní svojej peknej tváre v prvej polovici filmu. A to je pravdu povediac zásluha skôr maskérov ako jej.
Kamera, réžia i hudba sú klasickou remeselnou prácou. Ide predsa o film ľudí, ktorí majú na svedomí Preety Woman a Nevestu na úteku. Neviem presne, či autori tohto projektu vedeli o Denníku Brigite Jonsovej, alebo o Amélii z Monmartru. Možno ide iba o náhodnú zhodu slov. Som totiž presvedčený, že s tamtými filmami si Denník Princeznej nikto nikdy nepomýli.
The Princess Diaries (USA, 2001, 115 min.)
Réžia: Garry Marshall. Scenár: Gina Wendkos. Kamera: Karl Walter Lindenlaub. Hudba: John Debney. Hrajú: Anne Hathaway, Heather Matarazzo, Hector Elizondo, Julie Andrews.
