ALENKA A ZÁZRAK Z CUDZEJ KRAJINY

Na slovenskej dokumentárnej novinke Alenka a zázrak z cudzej krajiny pracovalo viacero šikovných slovenských talentov. Či už samotný režisér Daniel Dluhý, ktorý spolupracuje aj s piešťanským filmovým festivalom Cinematik, kameraman a dokumentarista Juraj Mravec, ale aj jazzová speváčka Ester Wiesnerová, ktorá stojí za hudobným aranžmá snímky.

Zhodou náhod v reálnom živote aj hudobníčka Ester, ale aj protagonistka Alenka zdieľajú príbuzný životný príbeh. Zatiaľ čo Ester vyrazila do sveta za štúdiom hudby z Partizánskeho, Alenku, dievča z vylúčenej rómskej komunity zo Spišských vlachov do Nemecka katapultovali zlé sociálne pomery, ale aj zahraničný dobrodinec.

Trochu iná Alenka

Alenka a zázrak z cudzej krajiny názvom síce falošne odkazuje na akýsi rozprávkový zážitok za siedmimi horami. Samotný film je však vcelku drsným observačným dokumentom, ktorý jatrí rany slovenského svedomia a podvedomia. Alenka sa narodila na Spíši v rómskej rodine, no skončila v detskom domove, špeciálnej škole, azylovom dome a napokon sa za pomoci nemeckej rodiny vydáva za novým životom a domovom.

Dluhý so svojím tvorivým tímom sa v snímke spolu s dospelou Alenkou a jej novou rodinou vracajú na Slovensko a postupne tak navštevujú miesta, ktoré formovali hrdinku v detstve. Film tak ukáže Alenkin nový život v Nemecku, ale aj to ako sa jej darí v robote, v ktorej ju neodsudzujú na základe tmavšej farby pokožky. Návrat zo Západu, v ktorom je Španielkou a nie Rómkou je o to surovejší a sugestívne prepája oba svety. Alenka s penzistom Michaelom, ktorý ju pred rokmi adoptoval, tak navštívi aj rómsku sadu, v ktorej aj naďalej žije Alenkina mama a sestra.

Tu Dluhého snímka názorne ukazuje a porovnáva svet nemeckého blahobytu a šťastia a sociálneho nedostatku. Nerobí to ale pateticky, tak ako nabáda samotná látka, ale preklápa cez seba dva paralelné svety, ktoré prepája protagonistka Alenka.

Tá sa do istej miery stáva „moderátorkou“ udalostí filmu. Tlačenie do určitých konkrétnych situácií a dejové výhybky síce na prvú pôsobia akosi účelovo a nátlakovo, no na konci ani tak nevypovedajú o dramaturgii zvolenej tvorcami, ale o vnútornom svete a túžbach samotnej hrdinky.

Alenka a zázrak z cudzej krajiny autenticky skúma podhubie slovenskej spoločnosti, s ktorým sa krajina ešte nevyrovnala. Slovakštát, bývalý režim či divoké 90. sú časťou slovenskej histórie, ktoré sú pre krajinu betónovou čižmou, podobne ako práve rasizmus a otázka rómskej komunity. Na tú sa snímka pozerá bližšie a nejak sa nebojí ani podobných postavičiek ako je farár Marián Kuffa, ktorý sa cyklí v zjednodušujúcich múdrach o liberáloch a konzervatívcoch.

Alenka podobne ako hrdinka v rozprávkovom páde králičou norou od Lewisa Carrolla stretáva bizarné postavičky a fugúrky. No namiesto surealistického králika s hodinkami konfrontuje homofóbneho farára, kolektívny rasizmus alebo systémovú chudobu.

Alenka a zázrak z cudzej krajiny (Slovensko, 2025, 62 min.)
Réžia: Daniel Dluhý. Scenár: Daniel Dluhý, Lukáš Marhefka. Účinkujú: Alena Horváthová, Michael Jagdmann ...