|
ZAČAŤ ODZNOVA |
ZAČAŤ ODZNOVA |
Generačná priepasť, životná kríza, postavenie filozofie vo svete a francúzsky esprit...
Toto sú v skratke všetky témy, ktoré môžeme objaviť vo filme francúzskej režisérky s nefrancúzskym menom Mia Hansen-Løve. Snímka ocenená Strieborným medveďom za réžiu na minuloročnom Berlinale rozhodne vzbudzovala vysoké očakávania. Režisérka do príbehu, prirodzeným spôsobom zakomponovala pomerne slušné množstvo tém, ktoré v priebehu filmu aj zaujímavo rozvíja. Už len z toho dôvodu tak titul rozhodne stojí za pozornosť.
Nathalie je učiteľkou filozofie na parížskej strednej škole. Svoju prácu miluje a veľmi rada zdieľa so svojimi žiakmi pôžitok z premýšľania. Svoj čas delí medzi svojho manžela, dve odrastené deti, bývalých študentov a veľmi majetnícku matku. Jedného dňa jej manžel oznámi, že ju opúšťa kvôli inej žene. Súčasne sa dostáva do konfliktov s marketingovým oddelením, svojim bývalým žiakom a jej matke sa neustále zhoršuje zdravotný stav.
Na hlavnú hrdinku sa skrátka valí jedno nešťastie za druhým, čím jej životné obdobie do bodky napĺňa príslovie o padajúcom záchode. Deti sú už dlhšiu dobu preč, manžel z jej života postupne odchádza, matka je na tom stále horšie a horšie, vzťahy s jej študentmi sú pomerne turbulentné a záujem o filozofiu, zdá sa, upadá. To, čo by sa v inom prípade skončilo skúmaním dušabôľu, slúži v tomto prípade skôr ako ukážka života mimoriadne silnej ženy, ktorá len vo vypätých momentoch stráca pôdu pod nohami. Aj napriek ťažkým a dramatickým udalostiam sa tak zo snímky nevytráca chuť do života a jemný optimizmus.
|
|
Nathalie to proste zvláda s ľahkosťou aristokratky, čo môžeme odôvodniť zvedavosťou vyplývajúcou z jej kariéry učiteľky filozofie. Rovnako ako iné humanitné a spoločenské smery, aj filozofia je v dnešnej dobe vytláčaná niekam na okraj záujmu. Práve život hlavnej hrdinky, jej zvedavosť, otvorenosť a empatia však akoby ukazovali, že filozofické kladenie si otázok je v živote človeka mimoriadne dôležité. To si však nemyslí marketingové oddelenie, ktoré postupne presadzuje čím ďalej tým populistickejšie riešenia. Často v rozpore s tézami nachádzajúcimi sa vo vydávaných traktátoch.
V neposlednom rade film rieši aj otázku generačných rozdielov. Mladistvá radikálnosť a protispoločenská rebélia vo filme systematicky vstupuje do konfrontácie s rozvahou starších postáv. Mladosť je skrátka naladená protisystémovo a dúfa, že zmení svet k obrazu svojmu. Táto radikálnosť síce môže byť produktívna, ale súčasne je aj zaslepená a neempatická. Navyše sú to všetko deti z elitných škôl, ktoré v živote nemuseli trpieť núdzou. V ich slovách o vzdávaní sa komfortu, sa skrátka ukrýva prázdnota. Na druhú stranu sa však staroba zdá byť predsa len až príliš odovzdaná a bezzubá.
|
|
Celá snímka je teda popretkávaná francúzskym intelektualizmom a typickým kaviarenským „espritom“. Režisérka dokázala všetky témy veľmi prirodzene vložiť do filmu o krízovom období v živote jednej ženy, vďaka čomu snímka pôsobí mimoriadne autentickým, životným a prirodzeným dojmom. Pokiaľ však nie ste prívržencom francúzskeho filozofovania, radím vám dať od tohto filmu ruky preč. Začať odznova totižto stojí a padá práve na tom.
L'avenir (Francúzsko/Nemecko, 2016, 102 min.)
Réžia: Mia Hansen-Løve. Scenár: Mia Hansen-Løve. Hrajú: Isabelle Huppert, André Marcon, Roman Kolinka...
01
| |
9/10
|
02
| |
8,5/10
|
03
| |
8/10
|
04
| |
8/10
|
05
| |
8/10
|
06
| |
8/10
|
07
| |
8/10
|
08
| |
7,5/10
|
09
| |
7,5/10
|
10
| |
7,5/10
|
11
| |
7,5/10
|
12
| |
7,5/10
|
13
| |
7/10
|
