Klasický bestseller Stephena Kinga Podpaľačka v novej filmovej verzii

Plameň inšpirácie

Klasický bestseller Stephena Kinga Podpaľačka, ktorý vyšiel v roku 1980, je známy pre svoj komplexný príbeh, v ktorom vystupujú postavy mladého dievčaťa s mimoriadnymi schopnosťami, ktoré uteká pred vládnou agentúrou, ktorá chce využiť jej schopnosti ako zbrane. Román bol v roku 1984 spracovaný do podoby filmu, v ktorom si zahrala mladá Drew Barrymore, a keď sa teraz, po viac ako 30 rokoch, zrodil nápad na jeho reimagináciu pre 21. storočie, producenti Jason Blum a Akiva Goldsman, ktorí predtým spolupracovali na filmoch Paranormal Activity, sa rozhodli, že nastal správny čas na jeho opätovné oživenie. "Je tu nová generácia fanúšikov hororov, ktorí možno počuli o prvom filme, ale nevideli ho," hovorí Blum. "Mysleli sme si, že je to skvelá príležitosť urobiť príbeh trochu súčasnejší a objaviť nové tváre."

Pre Goldsmana bola príležitosť vrátiť sa ku Kingovmu dielu spolu s Blumom ideálna. "Stephen King je prvý medzi rovnými," hovorí Goldsman, "Je rovnako významnou literárnou postavou a prispieva k mojej predstavivosti ako ktokoľvek, kto kedy písal. Pre mňa je to skutočný hrdina. V jeho pohľade na svet som našiel pravdu a útechu, keď som bol celkom mladý. Možno to znie ako oxymoron vzhľadom na to, o čom píše, ale v kúzle, ktoré videl za svetom, bolo jednoducho niečo, čomu som rozumel a po čom som túžil."

Prirodzenou voľbou na spracovanie scenára príbehu bol Scott Teems, ktorý naposledy spolupracoval s tímom Blumhouse na filme Halloween zabíja a s produkčnou spoločnosťou spolupracuje už dlhé roky. V Kingovom románe videl príležitosť, ako v tejto novej adaptácii zdôrazniť nebezpečenstvo a neskutočne vysoké stávky pre dievča Charlie, ako aj strach, obavy a odhodlanie jej rodičov ochrániť ju za každú cenu. "Jedným z darov, ktoré sme dostali pri nakrúcaní tohto filmu, je, že už existovala pomerne verná filmová adaptácia príbehu," hovorí Teems, "To nám dalo veľkú slobodu vyskúšať nový prístup. Pre mňa to znamenalo, že to bolo osobné. Je to príbeh o nebezpečenstvách rodičovstva. Mám dve dcéry, takže som sa s týmto aspektom knihy hlboko spojil a pri formovaní príbehu som využil mnoho vlastných skúseností."

Keď mali tvorcovia k dispozícii návrh scenára, rozhodli sa nájsť režiséra, ktorý by dokázal zachytiť tajomstvo a hrôzu príbehu, ako aj jeho emocionálne a charakterové jadro. A po zhliadnutí filmu The Vigil od Keitha Thomasa Blum túžil spolupracovať s ním na svojom ďalšom projekte. "Sadol som si s Jasonom a tímom Blumhouse a rozprávali sme sa o rôznych projektoch, ktoré som napísal, a v jednom momente musel Jason odísť z miestnosti, aby mohol prijať telefonát," hovorí Thomas, "Nakoniec sa dvere opäť rozleteli, Jason sa vrátil a povedal: 'Viem, aký je tvoj ďalší film. Je to Podpaľačka. A ja som ten názov, samozrejme, poznal a myslel som si, že je to úžasný nápad. Tak som si počas letu domov prečítal scenár, a keď som pristál, už som vedel, že to chcem urobiť.”

Goldsman si bol istý, že Thomas sa naň výborne hodí. "Keith má výnimočnú kombináciu naturalizmu a zmyslu pre žáner, a tieto dve veci je ťažké spojiť," hovorí Goldsman, "A niečo, čo Jason a tím v Blumhouse robia nádherne, je vytváranie týchto prostredí, kde naturalizmus a žáner musia ísť ruka v ruke, pretože sú robené spôsobom, ktorý je uzemnený. Potrebujete schopnosť vidieť reálny svet, ale potom doň vložiť niečo nereálne. A Keith nejakým spôsobom vidí svet týmto spôsobom a dokáže vytvoriť túto víziu veľmi presvedčivo."

Thomas mal tiež jedinečný a nečakaný vzťah k príbehu filmu Firestarter. Vo filme Charlie zdedila svoje schopnosti po rodičoch, ktorí získali vlastné telekinetické schopnosti ako výsledok prísne tajných lekárskych experimentov, na ktorých sa zúčastnili roky pred jej narodením. "Predtým, ako som začal nakrúcať film, som sa venoval výskumu liekov a robil som klinické výskumné programy, presne také, aké sú v tomto príbehu," hovorí Thomas, "Takže ten svet poznám a bolo zábavné preniesť poznatky, ktoré som z neho mal, do filmu,” smeje sa, "U žiadneho z pacientov v mojich štúdiách sa však nevyvinuli telekinetické schopnosti."

Keď sa Thomas dostal na palubu, spolu s Teemsom upevnili scenár svojimi spoločnými víziami. "Obaja s Keithom máme deti približne v rovnakom veku, takže sme do príbehu a postáv vložili veľa našich spoločných otcovských skúseností," hovorí Teems, "Keď som písal scenár, moja najstaršia dcéra prechádzala vekom, v ktorom je Charlie vo filme, a potom, keď sme film nakrúcali, moja mladšia dcéra prešla týmto vekom. Možnosť podeliť sa o tieto skúsenosti s Keithom a pretkať ich filmom bola výnimočná a silná."

Počas procesu vývoja filmu bol produkčný tím nadšený, že sa témy Kingovho románu plynule vplietajú do filmu. "Na filme Podpaľačka ako na ozvene ľudského vývoja, a najmä preddospievania, je niečo, čo vždy dosť rezonovalo," hovorí Goldsman, "Niečo, čo Stephen King robí jedinečne, je, že v nás evokuje detskú predstavivosť. A hoci sa jeho pravidlá nemusia riadiť konvenčnými pravidlami hraníc medzi prirodzeným a nadprirodzeným, riadia sa určitým systémom, ktorý uznávame. Myslím, že najdôležitejšou témou, ktorú príbeh skúma, je to, ako zvládame vlastnú bolesť. V Podpaľačke môže Charlien hnev skutočne zabíjať. A myslím si, že myšlienka pyrokinézy - že náš hnev, naša láska, náš strach - sa môže prejaviť fyzicky a konkrétne v podobe ohňa, rezonuje. Je to neobyčajný spôsob, ako skúmať, ako sa vyrovnávame s vlastným zúfalstvom a utrpením."

Thomas dúfa, že to, čo priniesol na plátno, je verné románu a zvýrazňuje hĺbku a šírku Kingových rozprávačských schopností, ktoré presahujú žáner. "Myslím si, že Podpaľačka nie je to, čo by mnohým ľuďom napadlo, keď si spomenú na Stephena Kinga," hovorí Thomas, "Možno im napadne To alebo Osvietenie. Ale v tomto filme nemáme duchov ani príšery, takže bolo dôležité využiť tieto zaujímavé postavy, ktoré King vytvoril, a dosiahnuť, aby pôsobili opodstatnene a realisticky, ale zároveň pôsobivo a desivo."

Veľká časť silného napätia v hororoch pochádza z nebezpečenstva, ktorému čelia postavy, s ktorými diváci môžu súcitiť a stotožniť sa s nimi, takže tvorcovia filmu sa usilovali zabezpečiť, aby bola rodina vo filme založená na emocionálnej pravde skutočného života. "Vždy ma priťahovala hĺbka postáv v Kingových príbehoch, najmä vzťahy medzi rodičmi a deťmi," hovorí Teems, "Vo filme Podpaľačka toto puto medzi rodičmi a deťmi a boj o výchovu odlišného dieťaťa so mnou hlboko rezonovali. Aké je to byť šikanovaný, aké je to cítiť sa na svete sám, ako sa rodič snaží utíšiť zranené dieťa, ako sa rodič snaží pomôcť, keď má jeho dieťa obavy - to všetko je v tomto príbehu."

V jadre je Podpaľačka o rodine, ktorá sa jednoducho snaží prežiť, a to je kolektívna skúsenosť, s ktorou sa môžu všetci ľudia spojiť. "Myslím, že Podpaľačka je niečo, s čím sa budú môcť stotožniť muži aj ženy, najmä rodičia, aj keď nemajú radi tradičné horory," hovorí Blum, "Pretože v konečnom dôsledku je to o rodičoch, ktorí idú do krajnosti, aby ochránili svoje dieťa, a myslím, že sa s tým veľa ľudí stotožní."

PRODUKCIA

Kamera

Kameraman Karim Hussain a režisér Keith Thomas chceli pre film vytvoriť temnú, zadymenú atmosféru, ktorá by odrážala vnútornú temnotu rastúcu v hrdinoch filmu. Osvetlenie v štýle Rembrandtovho chiaroscura bolo použité na zobrazenie dvojakosti toho, ako všetky postavy v sebe ukrývajú temný talent alebo tajomstvo.

Nový a inovatívny systém Cinefade sa použil na nakrúcanie celého filmu v režime Vari ND, aby sa urýchlil čas nakrúcania a zabezpečila sa flexibilita medzi kamerami. Pomohlo to aj pri prispôsobení sa obmedzenému počtu natáčacích hodín, ktoré mohla Ryan Kiera Armstrong odpracovať ako neplnoletá.

Cinefade dokáže urobiť efekt, pri ktorom sa rozostrenie za objektom zmení uprostred záberu bez toho, aby to ovplyvnilo okolité To sa využilo najmä vtedy, keď Charlie používa svoju telekinetickú silu na "tlačenie". Tento efekt sa robil naživo a v kamere.

Kameraman Karim Hussain a režisér Keith Thomas chceli dať novému filmu úplne iný vzhľad ako mal film z roku 1984. Chceli, aby vyzeral temnejšie a náladovejšie, a dosiahli to použitím objektívov Masterbuilt Classic Primes, ktoré poskytujú jemnejší, vintage vzhľad.

Veľká časť filmu sa nakrúcala pomocou Steadicamu s operátorom Yoannom Malnatim, aby film získal neustále dynamickú perspektívu pohyblivej kamery, ktorá sa organicky pohybovala spolu s hercami, ktorí sa ponárali do scé

Približne v polovici nakrúcania sa Thomas a štáb dozvedeli, že John Carpenter, Cody Carpenter a Daniel Davies vytvoria pre film hudbu. Všetci sú veľkými fanúšikmi Carpentera, a tak si tím pri stavbe niektorých sekvencií predstavoval hudbu v Carpenterovom štýle, ktorá pomáhala vypočuť rytmus akcie.

Väčšina ohňových sekvencií bola realizovaná prakticky a len občas doplnená o CGI. Vzhľadom na charakter fotografovania ohňa sa na zachovanie detailov v plameňoch pri ich raste bez ovplyvnenia hĺbky ostrosti používal diaľkový systém Vari ND Cinefade.

Počas ohnivého vyvrcholenia filmu bola nad scénou umiestnená kamera na zábery kaskadérov v ohňovzdorných oblekoch, ktorí Oheň bol skutočný a počas skúšky požiarny technik odhadol, že teplota v blízkosti kamery dosiahne takmer 1 000 stupňov. Kamera bola umiestnená do špeciálneho izolovaného krytu z ocele a vystuženého skla, aby bola chránená pred roztavením.

Scénografka Zosia McKenzie, umelecký riaditeľ John O'regan a kameraman Karim Hussain starostlivo naplánovali interiérové kulisy filmu tak, aby sa osvetlenie mohlo realizovať zásadne praktickými svetlami, ktoré boli viditeľné na kamere, a s minimálnym použitím filmových svetiel mimo plátna. Znamenalo to, že museli vopred predvídať, kam sa herci budú pohybovať, a zabezpečiť, aby mali vždy v pohotovosti praktické svetlá pripravené na kameru, ktoré by sa mohli pridať, ak by blokovanie hercov zmenilo ich pozície.

Kaskadérske kúsky a požiarna bezpečnosť

"Podľa mňa, ak môžete spojiť praktické efekty na scéne s VFX neskôr v postprodukcii, je to dokonalé spojenie," hovorí režisér Keith Thomas, "Pri tomto filme by som povedal, že asi 95,9 percenta efektov je priamo v kamere. Nielen oheň, ale vždy, keď je niekto popálený, išlo o protetiku. Pri praskaní skla sme použili vzduchové delo. A tak sme mohli dosiahnuť aj skutočné reakcie. Čo sa týka požiarov, 99 percent z nich je reálnych priamo v kamere."

Dva mesiace pred natáčaním boli naplánované týždenné diskusie o protokoloch požiarnej bezpečnosti s vedúcimi pracovníkmi spoločnosti Blumhouse, režisérom Keithom Thomasom, koordinátorom kaskadérov Darylom Patchettom, líniovými producentmi, vedúcimi oddelení a miestnym veliteľom filmových hasičov.

V jednej z najkritickejších scén filmu tím špeciálnych efektov priniesol plameňomet, ktorý sa používal na vystreľovanie plameňov na kaskadérov v protipožiarnych oblekoch. Tím kaskadérov viackrát nacvičoval a kalibroval tepelné a časové limity a počas jednej z týchto sekvencií sa teplota v interiéri kulís zvýšila zo 70 °C (158 °F) na 399 °C (750 °F) v priebehu niekoľkých sekúnd. 

Filmoví scénografi použili vylepšené stavebné materiály a upravené vnútorné štruktúry, aby tlmili, potláčali a odolávali veľkému množstvu ohňa a tepla. Vnútorné kulisy mali dokonalé prúdenie vzduchu a cesty na opustenie scény v prípade núdze.

Kostymérsky tím navrhol odevy s takým dôrazom na detail, že dokonale spĺňali všetky špecifikácie pre požiarnu bezpečnosť kaskadérov. Po niekoľkých hodinách skúšok Sydney Lemmonová predviedla kaskadérsky kúsok, pri ktorom jej ruky naplno horeli. Išlo o praktické efekty a jej ruky naozaj horeli. Počas nakrúcania filmu Podpaľačka sa nepopálil ani nezranil ani jeden člen štábu.

Lokality a výrobný dizajn

Dom Andyho a Vicky sa nachádzal v rokline neďaleko centra mesta Hamilton v kanadskom Ontáriu. Samotný dom navrhol architekt Stanley Roscoe v roku 1966 a bol uvedený v dnes už neexistujúcom časopise "Ontario Homes & Gardens" ako príklad "post and beam modern".

Pri navrhovaní interiéru domu (ktorý bol postavený v štúdiu) sa produkčná dizajnérka ZOSIA MACKENZIE a jej tím výrazne inšpirovali pôvodným návrhom, ktorý sa im podarilo získať z fyzickej kópie časopisu, ktorú súčasní majitelia uchovávali celé desaťročia.

Na základe brutalistického areálu torontskej univerzity v Scarborough v Ontáriu postavil tím produkčných dizajnérov v štúdiu najspodnejšiu úroveň "Obchodu", aby sa tam zmestili všetky praktické ohňové efekty a kaskadérske kúsky. 

Pre "The Shop" konštrukčný tím vyrobil stovky prefabrikovaných betónových bytov s rozmermi 4x8 stôp, ktoré boli poskladané tak, aby vytvorili chodby, miestnosti a priechody a herci sa mohli pohybovať v priestore čo najrealistickejšie.