Kingsman: Prvá misia už budúci týždeň v našich kinách

Štúdio 20th Century Studios uvádza film The King’s Man: Prvá misia, prequel predchádzajúcich dvoch filmov Matthewa Vaughna Kingsman: Tajná služba a Kingsman: Zlatý kruh.

O ZAČIATKOCH AGENTÚRY THE KINGSMAN

V roku 2014 sa vo filme Kingsman: Tajná služba svetu predstavil Harry Hart, uhladený agent džentlmen, a Gary „Eggsy“ Unwin, decko zo zlej štvrte, ktoré zúfalo potrebuje otcovský vzor. Harry ho najme, vycvičí ho na džentlmena a špióna a spolu s tímom Kingsman zvrhnú zlého technologického miliardára Richmonda Valentina. V pokračovaní z roku 2017 Kingsman: Zlatý kruh sa zoznamujeme s americkou verziou tímu Statesman a hrozbu predstavuje drogová dílerka Poppy Addamsová.

The King’s Man: Prvá misia sa odohráva o vyše sto rokov predtým v tieni prvej svetovej vojny a vysvetľuje, ako a prečo agentúra Kingsman vznikla.

„Chcel som priniesť niečo iné,“ vysvetľuje scenárista, režisér a producent Matthew Vaughn. „Chcel som natočiť výpravné dobrodružstvo. Keď som bol malý, dávali v kinách filmy ako Lawrence z Arábie, ktoré boli výpravné, no nie nudné. Pomyslel som si, že by som rád vrátil tento žáner na plátna. A už mi to nedalo pokoj.“

To znamenalo, že sa musel od základov zmeniť tón filmu, ako vysvetľuje Karl Gajdusek, ktorý napísal scenár spolu s Vaughnom: „Rýchlo nám bolo jasné, že nechceme napísať rovnako ladený film ako predchádzajúce dva. Je to pozoruhodný mix drzej, divokej, drsnej verzie histórie, no ponúka aj vcelku vážny a emocionálne nabitý pohľad na množstvo obetí v prvej svetovej vojne.“

Podľa Gajduseka pri takomto prístupe bolo veľmi podstatné venovať pozornosť detailom. „Sedia nám dátumy aj udalosti, všetko, čo sa skutočne odohralo. My len naznačujeme, že náš príbeh sa odohral v zákulisí, za zatvorenými dverami.“

Daniel Brühl, ktorý hrá skutočnú historickú postavu Erika Jana Hanussena, je presvedčený, že film má v sebe aj vzdelávaciu črtu. „Iste, je to akčný film s prvkami komédie a podobne, ale zároveň je to zábavná hodina dejepisu,“ komentuje herec. „A hoci sa tu história podáva svojským spôsobom, konflikty a niektoré postavy sú skutočné, človeka to zvádza dozvedieť sa viac alebo to aspoň pripomína istú kapitolu našich dejín.“

A dodáva: „Scenár ma úplne dostal. Nevedel som sa od neho odtrhnúť. Pripomenul mi prácu na Nehanebných bastardoch od Quentina Tarantina. Istým spôsobom je to podobné, lebo pracuje s reálnou históriou a kombinuje fiktívne postavy s reálnymi, fascinujúcimi postavami a spolu to dáva dokonalý zmysel.“

No zatiaľ čo Tarantino využil prvky druhej svetovej vojny, Vaughn sa venuje prvej svetovej vojne. „Z toho, čo vidím, sa Matthew nezľakol vojnových hrôz,“ hovorí Ralph Fiennes, ktorý hrá vojvodu z Oxfordu. „Hrôzy, príšerné straty na životoch a zabíjanie sú témou filmu. Dá sa povedať, že Kingsman dostal vážnejšiu stránku. Ale nechýbajú mu ani typické prvky ako humor, akcia a dobrodružstvo.“

Inšpirácia pochádza aj z prvého filmu Kingsman: Tajná misia, ako vysvetľuje Vaughn: „Z príhovoru, v ktorom Harry Hart cestou dolu výťahom Eggsymu vysvetľuje, ako vznikla agentúra. Spomínam si, ako som sa dostal k staršej verzii scenára, znovu som si ju prečítal a napadlo mi, čo keby som z tohto urobil film? A vtedy som si to uvedomil. Uvidel som pred sebou celý film a napísal som ho.“

Fiennes vraví, že monológ Harryho Harta sa odráža aj v slovách jeho postavy: „Moje slová odrážajú monológ Harryho Harta z predchádzajúceho filmu o tom, čo znamená Kingsman. Je o ochrane a zachovaní života. Kingsman je nezávislá tajná služba, ktorú založili, aby sa oslobodila od byrokracie vládou riadenej špionáže, v záujme ochrany mieru a ľudstva. Na to slúži táto agentúra. Má nádych artušovskej tradície rytierov, ktorí bojujú proti zlu a nespravodlivosti.“

Gajdusek opisuje zápletku ako „príbeh o otcovi, ktorý zložil prísahu pacifizmu a snaží sa ochrániť syna pred šialenstvom sveta a začína mať podozrenie, že toto šialenstvo azda nie je náhodné, ale ktosi ho riadi.“

Tom Hollander, ktorý hrá vo filme tri postavy, hovorí o zloduchoch, ktorí sa tu dostávajú k slovu: „Hrozba pochádza z osi zla, ktorú tvorí celá plejáda historických postáv, ktoré v skutočnom živote asi neboli prepojené, ale na účely nášho príbehu sme ich prepojili. Mata Hari, Raspustin, Erik sa tu poznajú a sú súčasťou zlodušskej skupiny založenej a vedenej fiktívnou postavou Pastiera. A ten chce zničiť vládnuce spoločnosti v Európe.“

Vaughn hovorí o ďalšom prvku vo filme: „Rozohrávame aj myšlienku pánov a sluhov. Ralphova postava Oxford je snob, ktorý si uvedomil, že najlepšiu sieť špiónov vytvorí z komorníkov, šoférov, pestúnok a slúžok, pretože týchto ľudí každý ignoruje, aj keď sú v miestnosti. Takže všetko počujú.“

Vaugh je presvedčený, že The King’s Man: Prvá misia je dobový film, ktorý osloví aj súčasné publikum: „Chcem, aby mládež videla, že keď svetu vládnu šialenci, všetko sa môže veľmi rýchlo vymknúť spod kontroly. Naša momentálna politická klíma veľmi pripomína tú spred prvej svetovej vojny, keď nikto neveril, že by mohlo dôjsť k vojne, potom zrazu vojna bola tu a nikto nechápal prečo. Prvá svetová vojna bola čisté šialenstvo a agentúra Kingsman vznikla práve preto.“

O POSTAVÁCH

Vo filme vystupuje plejáda talentovaných hercov a herečiek, ktorí vytvorili hlboké, uveriteľné postavy s humorom a citom.

Harris Dickinson hrá mladú hlavnú postavu Conrada Oxforda a Vaughn hovorí, že okamžite vedel, že v ňom našiel herca pre svoju postavu. „Prijal som ho v priebehu desiatich minút,“ vraví.

Dickinson o Conradovi vraví: „Conrad má sedemnásť rokov, je mladý, odvážny, aristokrat. Jeho otec je vojvoda z Oxfordu, takže žije v jeho upätom, veľkolepom svete vyššej triedy. Spoznávame ho ako naivného mladíka, ktorý nevie nič o skutočnom svete.“

No vypuknutím prvej svetovej vojny sa všetko zmení a Conrad bleskovo dospeje. „Ako sľubný vojak chce zažiť svet na vlastnej koži,“ pokračuje Dickinson. „No za každú cenu ho držia doma, ochraňujú, cíti sa obmedzovaný otcovými hranicami a jeho pacifizmom. V jednej chvíli sa Conrad zbalí a napriek otcovmu želaniu odchádza do vojny.“

Ralph Fiennes hrá Conradovho otca Orlanda Oxforda, vojvodu z Oxfordu. Svoju postavu opisuje ako „neskrývane aristokratického“ otca oddaného svojmu synovi. „Oxford je pacifista a publikum v prvých minútach filmu pochopí prečo,“ vysvetľuje Fiennes. „V kontexte hrozby prvej svetovej vojny je podľa mňa ťažiskom filmu vzťah medzi Oxfordom a jeho synom, ktorý sa chce osvedčiť v boji ako chrabrý mladík, ale Oxford je z hĺbky duše proti tomu, aby šiel do vojny.“

Gajdusek opisuje Oxforda ako rozorvanú postavu: „Je zarytý pacifista, ale udalosti v jeho živote ho vedú iným smerom. Takže sa musí rozhodovať medzi násilím a pacifizmom, medzi ochranou syna a potrebou dopriať mu voľnosť.“

K obsadeniu Oxforda Vaughn hovorí: „Keď píšem, predstavujem si konkrétnych hercov. A tu som si predstavil Ralpha. Podľa mňa by bol fantastickým Bondom z mnohých dôvodov. Keď som ho spoznal, pochopil som, že je zvláštnym spôsobom Kingsman: je veľmi vážny, ale neberie sa vážne, má svojský zmysel pre humor. Ale aj ten vždy len buble pod všetkou tou vážnosťou. Práca s ním mi bola potešením.“

Vojvoda však nepracuje sám, ako vraví Fiennes: „Má úžasného telesného strážcu a pobočníka menom Shola. Hrá ho Djimon Hounsou. A správkyňu domu Polly, ktorú hrá Gemma Arterton. Pôsobí ako pestúnka, ale je v podstate paňou domu. Je síce moja zamestnankyňa, ale od prvej chvíle je jasné, že nie je servilná. Povie, čo má na srdci a ja to od nej vyžadujem, aj keď ma to možno štve. Chcem, aby bola úprimná. Takže tvoríme veľmi odvážnu a súdržnú domácnosť.“

Arterton opisuje Polly ako hlavu domácnosti. „Je Conradova pestúnka, starala sa oňho. Ale vlastne všetkým, vrátane Oxforda, velí. Je tvrdá. Nič si len tak nenechá. A je veľmi múdra. Ale aj vtipná. Ale ako slúžka, zamestnankyňa, pochádza z inej spoločenskej vrstvy, z robotníckej triedy. Takže nie je snobka. Vo filme sa to hemží džentlmenmi, ale ona je praktickejšia.“

A ako takmer všetky postavy vo filme skrýva Polly kopec prekvapení. Artertonová ju označila za rokenrolovú Marry Poppinsovú, Gajdusek za akčnú pestúnku a dodáva: „Chvíľu ju vidíme a vzápätí je za dverami s nabitou zbraňou v ruke.“

Vaughn dodáva: „Gemma je neskutočná herečka. Zábavná, zvláda každý akcent aj akciu. Má všetko, čo treba. Mali sme obrovské šťastie, že prijala túto rolu.“

Ďalšieho člena domácnosti Sholu hrá Djimon Hounsou. „Vychádzal som z nápadu, že Orlanda poslali do Afriky na misiu a tam spoznal Sholu,“ vysvetľuje Vaughn. „No Orlando začal byť presvedčený, že nerobia správnu vec, tak sa vrátil do Anglicka a zobral so sebou aj Sholu, ktorý preňho začal pracovať. Spriatelili sa. Oxfordovu rodinu teda tvoria Conrad, Shola a Polly a pred vonkajším svetom sa hrajú na pánov a sluhov, ale za zavretými dverami sú naozaj ako príbuzní.“

Hounsou opisuje Sholu ako všeumelca, komorníka, sluhu a bojovníka (zrejme pochádza z afrického kmeňa bojovníkov), ktorý je vždy pripravený biť sa, ale zároveň je ochrancom, ktorý si vytvoril silné puto ku Conradovi.

Veľké dobrodružstvo si pýta veľkého zloducha a v tomto filme je to Rasputin, ktorého stvárnil Rhys Ifans. „Rasputin je skutočná historická postava, žil na cárskom dvore v Rusku,“ vysvetľuje Ifans. „Je to mystik a kňaz, hoci skutočného Rasputina pravoslávna cirkev nikdy nevysvätila. Myslím, že kresťanstvo či cirkev využíva ako prestrojenie, pretože v hĺbke srdca je kanibalský pohan.“

„S Rhysom bola radosť pracovať, pretože sa celý život posadnuto zaujíma o Rasputina,“ vraví Vaughn. „Keď sme riešili obsadenie, dostala sa k nám informácia, že odjakživa túži hrať Rasputina. Mám rád vášeň a nadšenie. Myslím, že naše odvetvie ho potrebuje viac. Takže som sa s Rhysom stretol a sadli sme si. Je neuveriteľne inteligentný a sústredený. Nedokázal by som stvoriť lepšieho zloducha, no v skutočnosti sme len zosobnili skutočného Rasputina.“

Gajdusek súhlasí, že Ifans sa pre rolu šialeného mnícha narodil. „Pôsobí veľmi magneticky a presne o to pri Rasputinovi išlo. Ten zrejme len vošiel do miestnosti a človek z neho nemohol odtrhnúť zrak. Aj keď bol odpudivý a šialený, človeka priťahoval. A Rhys má podobné vyžarovanie. Akoby sa tí dvaja spojili do jednej osoby. Bolo to úžasné.“

Pre Ifansa to bola rola snov pre Rasputinov magnetizmus aj pre jeho neblahú povesť. „Je to tajuplná a mocná postava, je o ňom veľa záznamov a predsa veľká časť jeho života zostáva záhadou. Ľudia si o ňom vytvorili veľa uletených predstáv. Nie je súčasťou len ruskej, ale svetovej kultúry. V istom ohľade bol prvý hviezdny odpadlík. Má v sebe čosi z Charlesa Mansona, takisto je mystický šarlatán, ktorý zhypnotizoval a zviedol celú generáciu.“

Najsmelšie obsadenie vo filme predstavuje jeden herec stvárňujúci viacero postáv. Tom Hollander hrá troch bratrancov: anglického kráľa Juraja, ruského cára a nemeckého cisára.

„Keď som hľadal hercov na tieto tri postavy,“ hovorí Vaughn, „robil som si prieskum a prezeral fotografie. A kráľ od cára sa takmer nedal rozoznať. A dočítal som sa, ako si radi robili žarty tak, že si vymenili uniformy a nikto nevedel, ktorý je kráľ a ktorý cár. Existujú fotografie, na ktorých sú oblečení v nesprávnych uniformách a nikto si to nevšimol, až kým to neskôr nepriznali, presvedčení, že je to vtipné. Istým spôsobom to sumarizuje, aká šialená bola vtedy Európa pod nadvládou týchto bratrancov.“

Vaughn ďalej vysvetľuje: „Potom sme rozmýšľali, kde nájdeme hercov, ktorí sa na seba natoľko podobajú. Vedel som, že Tom je dobrý herec a zvládne zahrať všetkých troch. Nebral som to ako trik, keďže sa skutočne tak veľmi podobali, priam ako dvojičky. Tom je úplný Kingsman, vie byť vážny a zároveň zábavný.“

Hollander vraví, že okamžite rozoznal vtipný potenciál tohto prístupu: „Matthew Vaughn mal veľmi dobrý nápad, pretože vládnuce rody boli rodinne spriaznené, ako všetci vieme, a preto sa potom rozpútala vojna. Pre ich spojenectvá a rivality. Juraj a Mikuláš sa skutočne veľmi podobali, iba cisár vyzeral trochu odlišne. A v našej verzii je cisár ako ich starší brat, ktorý im robí zle.“

Gajdusek vážnejším tónom dodáva: „Tento film dobre vykresľuje pôvod konfliktov až k detským nezhodám týchto troch ľudí a cez ich postavy ukazuje nezmyselnosť prvej svetovej vojny. Ak toľko mŕtvych možno pripísať žiarlivosti a závisti medzi týmito tromi vladármi a všetkých troch hrá jeden herec, vytvára to priam smutne schizofrenický pocit, ktorý je jednoducho úchvatný. Myslím, že ľudí prekvapia nielen hravé rozdiely v ich stvárnení, ale aj melancholický odkaz, ktorý sa ukrýva za týmto obsadením.“

Aj Charles Dance hrá skutočnú historickú postavu lorda Kitchenera, ktorý sa preslávil plagátom s heslom: „Tvoja vlasť ťa potrebuje!“ „Kitchener je Oxfordov priateľ z detstva,“ vysvetľuje Dance. „Na začiatku príbehu sa ocitneme v búrskej vojne a Ralphova aj moja postava sú oveľa mladšie. Kitchener ho teda pozná dlhé roky. Bol veľmi úspešný vojak. Poznáte tú hlášku o prvej svetovej vojne, že levy boli vtedy pod vedením somárov? Určite veľa generálov sa správalo ako somáre. Ale nie Kitchener. Väčšinou bol úprimne zhrozený z toho, čo sa deje.“

Matthew Goode hrá postavu spojenú s Kitchenerom. „Hrám Maximilliana Mortona, jeho pobočníka, pravú ruku,“ poznamenáva Goode. „Je to pracovitý vojak, oddane slúži svojmu nadriadenému.“

Daniel Brühl hrá Erika Jana Hanussena, ktorého pozná z nemeckých dejín. „Bola to skutočná postava,“ vysvetľuje. „Veštec, tak trochu podvodník, maschiavellistický typ, v tridsiatych rokoch 20. storočia bol v Nemecku skutočnou hviezdou. Ľudia verili, že naozaj predpovedá budúcnosť, tak vypredával berlínske štadióny. Vo filme je jednou zo záporných postáv, ktoré poťahujú nitky v zákulisí prvej svetovej vojny.“

A napokon Valerie Pachner, ktorá hrá exotickú tanečnicu a špiónku Mata Hari: „Bola to veľmi zaujímavá žena v tom, ako si zarábala na živobytie. Bola tanečnica. Vymyslela si, že je japonská princezná. Očarila celý Paríž. Bola zvodkyňa. Bola kurtizánou mnohých významných mužov tých čias. A v neposlednom rade bola špiónka. Nielen pre Nemcov, ale aj pre Francúzov. Toľko sa toho spájalo v jedinej žene. Bola fascinujúca.“ Recenziu filmu nájdete TU