Filmová škola o CGI trikoch - Terminátor T-1000, slizký Glum či Cézar z Planéty opíc

Terminátor T-1000, slizký Glum či Cézar z Planéty opíc. Za nezabudnuteľné čaro týchto postáv môžu počítačové efekty známe pod skratkou CGI (Computer-generated imagery = počítačom generovaná grafika).

Herci v hollywoodskych projektoch majú čoraz viac reakcií s niečím, čo nevidia vôbec alebo zďaleka nie tak ako divák v kine. Do hraného filmu vstupuje za asistencie zeleného či modrého plátna digitálna animácia. Výnimkou je napríklad pôvodný Jurský park, kde herci v kľúčových scénach reagovali na reálne modely dinosaurov a CGI to vo výsledku „len“ vyšperkovalo.

Prvým celovečerným filmom pracujúcim s digitálnou technológiou CGI bol sci-fi western Westworld (1973). Rozštvorčekovaná 2D animácia bola použitá pri evokovaní subjektívnej kamery, kedy divák vidí to, čo diabolský robot Gunslinger. Zopár podobných, menších počítačových efektov nájdeme aj vo Hviezdnych vojnách (1977), najmä v inštruktážnej scéne.

CGI zažilo svoje revolučné momenty v sci-fičkách Jamesa Camerona (celkovo až 5 jeho filmov získalo Oscara za vizuálne efekty), v spomínanom Jurskom parku (výborná efektivita s heslom z minima maximum) či v začiatkoch štúdia Pixar (prvý kompletne počítačovo robený animovaný film).

Spomeňme aj nezabudnuteľné CGI scény z 90tych rokov: vyčíňanie Tyranosaura rexa v Jurskom parku, potápanie sa Titanicu či Neo uhýbajúci sa guľkám v Matrixe.

Najlepšie použitia CGI:

Tron (1982)

Star Trek II: The Wrath of Khan (1982)

The Last Starfighter (1984)

Young Sherlock Holmes (1985)

Priepasť (1989)

Terminátor 2: Deň zúčtovania (1991)

Jurský park (1993)

Toy Story (1995)

Titanic (1997)

Matrix (1999)

Trilógia Pán prsteňov (2001, 2002, 2003)

Piráti Karibiku: Truhlica mŕtveho muža (2006)

Séria Transformers (2007, 2009, 2011, 2014, 2017)

Podivuhodný prípad Benjamina Buttona (2008)

Avatar (2009)

District 9 (2009)

Trilógia reštartovanej Planéty opíc (2011, 2014, 2017)

Gravitácia (Gravity, 2013)

Ďalšie časti filmovej školy nájdete TU