Premaľby Rudolfa Filu inšpirované filmom Obrazy starého sveta

V stredu 7. júna o 16.30 hod. sa v bratislavskom Kine Lumière uskutoční vernisáž výstavy premalieb fotografií z filmu Dušana Hanáka Obrazy starého sveta (1972), ktorých autorom je významný slovenský maliar Rudolf Fila. Súčasťou vernisáže bude aj projekcia filmov venovaných jeho tvorbe Farebná sonáta od Alexandra Strelingera a Premeny maľby a maľba premien režiséra Petra Geržu. Kurátorom výstavy je estetik a filozof Peter Michalovič.

Výstava pod názvom Nové obrazy starého sveta predstavuje súbor Filových premalieb fotografií z oceňovaného dokumentárneho filmu Obrazy starého sveta. Pre Dušana Hanáka boli „inšpiráciou pre nakrútenie tohto filmu fotografické cykly starých ľudí významného slovenského fotografa Martina Martinčeka. Niektoré z fotografií týchto starých ľudí boli použité aj vo filme, a pre potreby filmu boli doplnené novými fotografiami ľudí z Liptova a Oravy. Tých ľudí objavil Dušan Hanák a zachytil Vladimír Vavrek,“ hovorí kurátor výstavy, estetik a filozof Peter Michalovič.

Z vybraných fotografií vznikol pred pár rokmi kalendár Slovenského filmového ústavu (SFÚ), ktorý „Rudolfa Filu zaujal natoľko, že sa ho rozhodol premaľovať,“ približuje pozadie vzniku vystavených diel Peter Michalovič. „K fotografiám nepristupoval ako k ´vizuálnej surovine´ alebo ako k obyčajnému podkladu, ale ako k rovnocennému dialogickému partnerovi. V dialógu s reprodukciami fotografií sa pokúsil zvýrazniť zaujímavé body a línie; zviditeľniť originalitu kompozície, ktorá výlučne dovtedy slúžila vizuálnej reprezentácii; upozorniť na tzv. slepé či aspoň nevidené miesta; presunom centra percepcie odkryť nové dimenzie fotografického obrazu a niekedy aj naznačiť polemiku s ním.“ Výstava nie je prvou svojho druhu v Kine Lumière. Vizuálne zaujímavú sériu artefaktov pod názvom Slnko v sieti: Premaľované! vytvoril Rudolf Fila aj pred piatimi rokmi a ponúkol v nej originálnu interpretáciu kalendára venovaného prelomovému filmu Štefana Uhra Slnko v sieti (1962). 

Rudolf Fila bol výraznou osobnosťou slovenského kultúrneho života, maliar, pedagóg, básnik, spisovateľ i filozof. Jedinečnosťou výtvarného výrazu pútal pozornosť už v 60. rokoch minulého storočia, neskôr vo svojej tvorbe prešiel od abstraktných malieb k dvojvrstvovým konfrontáciám podmaľby a premaľby. Realizoval viac ako 60 samostatných výstav doma aj v zahraničí a zúčastnil sa vyše 30 domácich a zahraničných skupinových výstav. V stredu 7. júna sa po skončení vernisáže k výstave Nové obrazy starého sveta za účasti jej kurátora Petra Michaloviča a rodinných príslušníkov Rudolfa Filu premietnu dva filmy. Niekoľkominútová fantázia z diela Rudolfa Filu k 100. výročiu narodenia A. N.  Skriabina na hudbu Ilju Zeljenku Farebná sonáta (1972) v réžii Alexandra Strelingera a krátky dokumentárny film o tvorbe Rudolfa Filu od režiséra Petra Geržu Premeny maľby a maľba premien (1988). 

RUDOLF FILA

(*1932, Příbram na Morave, † 2015 Bratislava)

Rudolf Fila študoval na Umělecko-průmyslové škole v Brne v oddelení úžitkovej maľby, ktoré viedol Bohdan Lacina (1950 – 1952) a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Jána Mudrocha (1952 – 1958). V rokoch 1960 – 1990 pôsobil ako pedagóg na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. V roku 1990 prešiel na VŠVU v Bratislave, kde viedol ateliér voľnej tvorby. Od roku 1992 pôsobil ako nezávislý umelec. Realizoval viac ako 60 samostatných výstav doma aj v zahraničí. Zúčastnil sa aj vyše 30 domácich a zahraničných skupinových výstav. V roku 1997 vydal Slovart monografiu Juraja Mojžiša Rudolf Fila, v roku 2007 monografiu Fila Interpretatio Klimt Petra Michaloviča, v roku 2016 vydavateľstvo Slovart pre Galériu Mesta Bratislavy monografiu Petra Michaloviča a Ľudovíta Hološku Rudolf Fila. Rudolf Fila je autorom troch monografií, pričom za knihu Cestou mu bola v roku 2005 udelená Cena Dominika Tatarku. Na návrh Umeleckej rady Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave rektor školy udelil doc. Rudolfovi Filovi na slávnostnom zasadnutí pri príležitosti 65. výročia vzniku školy čestný titul Doctor honoris causa.