Tarantinova historická úvaha o nastolení práva v ľudských srdciach

Tarantinova vianočná novinka Osem hrozných má jasné historické ukotvenie. Zároveň ide po stopách Divokého Djanga, otroctva oficiálne zbaveného černocha, ako vyzerá jeho situácia niekoľko rokov po skončení občianskej vojny. Ako je oslobodený. Tohto hrdinu v Ôsmich hrozných reprezentuje major Warren (S. L. Jackson), černošský veterán bojujúci na strane severnej Únie, ktorá proti južnej Konfederácii požaduje rovnosť všetkých bez ohľadu na odlišnosť rás.

TEXT OBSAHUJE ANALÝZU PRÍBEHU!

Filmový epos sa skladá zo šiestich dejstiev či románových kapitol s nadpismi a v prvých dvoch „road“ kapitolách sa v rámci dialógov a situácie v dostavníku otvorí základný hodnotovo-občiansky spor medzi oboma nepriateľskými stranami, úniovým Warrenom a konfederačným Mannixom (W. Goggins). Tento spor je živý, živený množstvom spomienok, vrátane tých najdrastickejších. V krutosti Warren silne konkuruje južanským odporcom rasovej rovnosti. Vojna sa síce skončila, ale srdcia a mysle ľudí sa nezmenili a ohniská násilia planú. Mannix sa však má stať šerifom v blízkom meste a napriek jasnej opozícii voči Warrenovi, nehodlá osobný konflikt vyhrotiť.

KINEMAVIDEO3712.

Mapovanie vzťahu bielych a čiernych pokračuje aj v hostinci, kde hrdinovia uviaznu. Tradičnej téze „keď sa čierni boja, bieli sú v bezpečí“ oponuje Černochova skúsenosť „keď sú bieli odzbrojení, čierni sú v bezpečí“. Warren, ktorý musel kvôli ochrane svojho života zabiť množstvo ľudí, až si z toho po vojne urobil živnosť, sa ocitne zoči-voči konfederačnému generálovi pred krbom a nejasnému odchodu majiteľky hostinca (neskôr vysvitne že černošskej) z miesta. Jeho podozrievavosť štvanca i zabijaka zároveň napriek vonkajšej chladnokrvnosti graduje. Profesný kolega Ruth (K. Russell), ktorý vedie v putách hľadaný objekt vysokej odmeny sa pridá, ale kvôli peniazom, o ktoré by mohol prísť, či „pracovnej“ spolupatričnosti. Jediný čierny v hostinci už nie je v situácii Djanga, ale predmetom obecnej nenávisti či opovrhnutia ostáva. A jeho revanš je ukrutný.

Hoci sa Warren v prípade konfederačného generála sekol a jeho podozrenie voči nastraženým úkladom nemalo rasový motív, teda je vedľajšou, náhodnou postavou zákerného plánu, stal sa nakoniec jeho hlavnou postavou. Vo finálnom hodnotovom zápase totiž rasová nenávisť (čierni proti bielym a bieli proti čiernym) čelí klanovým, bezhodnotovým bandám, priživujúcim sa na povojnovom tlení. Ich rasizmus – symbolické opľutie listu Lincolna, ochrancu čiernych - je prirodzenou výbavou ich mentality.

Záverečný výkon šerifskej služby vykonaný v „koalícii“, spolupráci dvoch odlišných hodnotových pozícií, nedávno sa ešte likvidujúcich na bojových poliach, je tak obrazom politického zmierenia, kedy sa zákon môže začať vpisovať do sŕdc. Nastolenie zákonnosti v povojnovej „hatefull“ klíme završuje predošlú debatu postáv o význame aktu popravy pre výkon spravodlivosti. A oblúkom sa vracia k úvodnému „titulkovému“ záberu, ktorý dlho otvára pohľad do krajiny s centralizovaným Ježišom na kríži, objektu asi najznámejšej verejnej popravy.

Tarantinov prekvapivý, nezvyklý konfesionálny začiatok filmu je situačne potvrdený aj štedrovečernou Tichou nocou, ktorú jeden z „hrozných“ vybrnkáva na klavíri v hostinci. Odkazy na narodenie Krista a jeho smrť na kríži tak môžu dávať do nových súvislostí vianočnú drámu i jej na Vianoce načasovanú premiéru. Možno aj taký vulkán ako Tarantino zvoľňuje a obzerá sa po sakrálnych obzoroch. Každopádne, v tomto poslednom filme úvaha občas ustupuje jeho ohnivému, brilantnému rozprávačstvu a akcii, čo môže u niektorých divákov vyvolať rozpaky.