PREVIEW: OKO

Práve naopak, Mun síce nedokáže vidieť, ale za to veľmi miluje hudbu, ktorá ako všetci vieme ide hlavne srdcom a aj preto všetok svoj čas venuje hre na husle v miestnom mládežníckom hudobnom klube pre fyzicky postihnutých. Jedného dňa sa ale dozvie skvelú novinu. V nemocnici, kde chodila na pravidelné kontroly jej navrhnú transplantáciu očnej rohovky od neznámeho darcu, ktorá jej môže prinavrátiť zrak. Predstava môcť znova vnímať svet so všetkými jeho kladmi je až veľmi vábivá a tak Mun s radosťou v srdci a miernymi pochybami v mozgu (čo ak to nevyjde?) s operáciou súhlasí. Celkový úspech operácie ale nakoniec skončil niekde napol ceste k úplnému úspechu.
  
Mun síce postupne začína vidieť, ale celkový pohľad na svet nie je až taký príjemný, ako si predstavovala a zrakom odhaľuje ďaleko viac, ako je psychicky schopná uniesť. Obráti sa preto s prosbou o pomoc na mladého psychiatra, ktorý ale zanedlho pod tlakom udalostí odohrávajúcich sa okolo Mun pomaly začne veriť, že nejde o žiadne post traumatické stresy prvotného šoku z navrátenej schopnosti vidieť. Mun totiž vidí čoraz častejšie okrem vecí a ľudí ktoré by chcela vidieť, podivné vízie, z ničoho nič sa jej pred očami vynárajú tajomné prízraky a duchovia, ktorí na jej stálu otázku "Kto ste?" zjavne odmietajú odpovedať. Netrvá dlho a dievčinina radosť z novozískaného zraku sa mení na strach oči znova otvoriť. Do popredia sa tak dostávajú dve podstatné otázky: Prečo tieto prízraky vidí iba Mun a od koho vlastne Mun tie očné rohovky získala? Obidvaja mladí ľudia tušia, že hlavne odpoveď na druhú otázku je kľúčová pre vyriešenie celého prípadu... 

Zápletka typu "vidím mŕtvych ľudí (I see dead people...)" z prvotného pohľadu priamo núka porovnanie so štyri roky starým Shyamalanovým Šiestym zmyslom (The Sixth sense). A aj keby sa môže zdať že ide o východoázijskú kópiu tohto megaúspešného filmu, nie je tomu tak. Oko je oveľa viac voľnou variáciou a ďalším neošúchaným príspevkom do rodiny "duchárskych filmov". Bratia Pangovi, ktorí síce nie sú celosvetovo známi ako iné režisérske bratské duá (napr. Wachovski alebo Coenovci) a ich mena znejú slovenskému uchu rovnako cudzie ako Japoncovi slovné spojenie "bryndzová haluška", sú v krajine svojho pôvodu (Hongkong) uznávaní tvorcovia filmovej zábavy. A to toho ani veľa nenatočili. Okrem Oka to boli vlastne iba ďalšie dva filmy, ktoré mali ďaleko od hororu: Bangkok Dangerous (gansterský príbeh o hluchom pištoľníkovi a jeho parťákovi) a One Take Only (o chlapíkovi snívajúcom o kariére drsného gangstera zarábajúceho si na živobytie ako drogový dealer).