AKO STUART NEZACHRÁNIL VESMÍR

Tak nám Sheldon, Leonard a Howard zničili vesmír. Nedá sa povedať, že by to bolo neočakávané. Po všetkých tých incidentoch s výťahom, Mars Roverom, robotickou rukouči dokonca ameríciom to bola vlastne len otázka času. Našťastie nie je všetko stratené a existuje niekto, kto vesmír dokáže zachrániť. A je to niekto, na koho by ste to nikdy nepovedali – Stuart, majiteľ obchodu s komiksami, ktorý podpálil kvôli poistnému podvodu. Ale ako už hovorí názov samotného seriálu, zatiaľ mu tá záchrana vesmíru veľmi nejde. Možno v druhej sérii.

Spin-offy Teórie veľkého tresku nie sú žiadnou novinkou, no doteraz sa obzerali hlavne do minulosti Sheldona a jeho rodiny. Takže to boli skôr tie tradičné rodinné sitcomy v štýle 90. rokov. Ale fungovalo to, o čom svedčí aj počet sérií. V tomto prípade sa však Chuck Lorre a Zak Penn rozhodli viac zaexperimentovať a Stuart nezachráni vesmír (Stuart Fails to Save the Universe) prináša v každej epizóde niečo iné. Je to vlastne jeden veľký, ale relatívne funkčný experiment.

Musíte však zabudnúť na starú dobrú partiu. V deji sú veľmi dôležití, ale vystupujú v ňom len v pozadí, nikdy sa neobjavia, čo je možno trochu škoda. Minimálne sa núkala alternatíva, aby sme si pozreli vesmír, kde sú všetky postavy mladé na čele so Sheldonom. Takže z celej tej pôvodnej mužskej zostavy sa tu len párkrát mihne Kunal Nayyar ako Raj. Častejšie ale uvidíte Penny, Amy a Berdnadette, ktorých sa opäť zhostili Kaley Cuoco, Mayim Bialik a Melissa Rauch.

V centre diania je tak hlavne neurotik Stuart (Kevin Sussman), ktorý okolo seba postupne vyskladá nesúrodé zoskupenie podivných vedľajších postavičiek z Teórie veľkého tresku, ktoré síce poznáte, ale možno úplne nie v tejto podobe. Hlavne je to Denise (Lauren Lapkus), o ktorej srdce Stuart bojuje. No tiež dobrosrdečný obor Bert (Brian Posehn), ktorého znalosti geológie sa neraz hodia. No a aby to v partii poriadne škrípalo, nesmie chýbať otravný element s menom Barry Kripke (John Ross Bowie) ako zdroj trenia, problémov a aj vtipov. Taktiež ich stretnete v rôznych podobách, ako cestujú naprieč multiverzom.

Navyše tento koncept seriálového experimentu umožňuje scenáristom hrať sa s dobre známymi postavami a skúsiť ich ukázať v trochu inom svetle. Ako bosorku. Alebo ako líderku odboja voči kybernetickej totalite. Alebo ako manželku komiksového superhrdinu. Tieto kameá tu fungujú pomerne dobre a je ich naozaj veľa - Christine Baranski, Wil Wheaton, Weird Al Yankovic alebo dokonca Neil deGrasse Tyson. Navyše nepôsobia samoúčelne a prvoplánovo.

To našťastie platí aj o väčšine epizód. Tie samoúčelné tu sú, ale v menšine. Najlepšie fungujú práve tie, ktoré sa neboja úplne odtrhnúť od pôvodného seriálu a vyťažiť z konkrétneho sveta maximum. Či už ide o dystopickú budúcnosť ovládanú umelou inteligenciou, svet, v ktorom existuje mágia, alebo ďalšie poriadne uletené alternatívne reality. Nie všetky epizódy však dokážu tento koncept rovnako dobre využiť a najmä v druhej polovici série už niektorým dochádza dych. Stále je tu dosť dobrých nápadov a vydarených situácií, no rozdiel medzi najlepšími a najslabšími epizódami je pomerne výrazný.

Možno je problémom aj to, že seriál nutne potrebuje na scénu priniesť nejakého konkrétneho veľkého záporáka. V každej epizóde musí štvorica čeliť nejakým antagonistom, či už majú podobu konkrétnych ľudí alebo všadeprítomnej AI. Preto možno pôsobí až trochu nadbytočne, že v rámci meta finále seriál prichádza s hlavným zloduchom, ktorý z pozadia ťahá za nitky. To tu naozaj nebolo nutné, minimálne nie v takejto podobe. Možno ak by sa seriál nejako zmysluplne uzavrel, ale druhá séria je na ceste, tak to treba nechať poriadne otvorené. Váš dojem po poslednej epizóde tak je, že seriál (respektíve jeho séria) neskončil, on jednoducho len prestal.

Teória veľkého tresku bol sitcom pre každého. Síce založený na vedeckom žargóne, ale v zásade sa na ňom dokázal baviť každý. To Stuartov nový seriál už len svojou ústrednou témou multiverza sa viac vyhraňuje voči špecifickému publiku. Nejaké tie vedecké vtipy sú tu stále. Popkultúrne odkazy nechýbajú a je na nich postavená jedna celá a nie práve zlá epizóda. Ale nie je to taký ten prístupný humor tlačený do každej druhej scény, na ktorom sa každý zasmeje.

Veľmi dobre pritom funguje aj samotné vizuálne spracovanie. Seriál dokáže kombinovať realisticky pôsobiace prostredie a postavy s úplne odtrhnutými svetmi, v ktorých sa môžete stretnúť s mágiou, apokalypsou alebo umelou inteligenciou, ktorá ovládla ľudstvo. Nejde síce o veľkolepé filmové efekty, ale na seriál to vyzerá prekvapivo dobre a jednotlivé svety nepôsobia ako lacné kulisy. Práve tento kontrast medzi známym svetom Teórie veľkého tresku a poriadne uleteným sci-fi je jednou z vecí, ktoré seriálu dodávajú vlastnú tvár. A po rokoch, keď sa spin-offy tejto série držali najmä pri zemi, je to príjemná zmena.

Navyše konečne dostáva poriadny priestor Kevin Sussman. Stuart bol v Teórii veľkého tresku vždy skôr neurotickým doplnkom hlavnej zostavy, ktorý sa objavil, keď bolo treba niekoho ešte viac spoločensky zúfalého. Tu však musí utiahnuť celý seriál a funguje to. Jeho neistota, nešikovnosť a večná snaha dokázať, že na niečo má, sú stále zdrojom humoru, no zároveň dostáva postava viac priestoru a emócií. Sussman ho navyše hrá s presne tou správnou dávkou trápnosti, takže Stuart konečne pôsobí ako niekto, kto si vlastný seriál naozaj zaslúži.

Škoda len, že slovenský dabing občas pokazí aj veci, ktoré by mali byť úplne samozrejmé. Barry Kripke je už roky postavený na svojej rečovej vade a seriál z nej stále dokáže vyťažiť niekoľko vtipov. V slovenskom dabingu však hovorí normálne, čím sa časť point úplne stráca. Pri väčšine seriálov by som dabing do hodnotenia ani výraznejšie neťahal, ale tu je to príliš očividný problém.

Stuart nezachráni vesmír tak napokon nie je ďalšou Teóriou veľkého tresku, ani sa o ňu nesnaží. Je to zvláštny mix sitcomu, sci-fi a multiverzálneho dobrodružstva, ktorý niekedy trafí do čierneho a inokedy sa v snahe byť čo najviac uletený trochu stratí. Druhá polovica série už nemá takú konzistentnú kvalitu ako začiatok a seriálu by prospelo aj o niečo lepšie tempo či menej samoúčelných zápletiek. Napriek tomu má vlastnú tvár, sympatickú ústrednú zostavu a dosť dobrých nápadov na to, aby som sa pri väčšine epizód dobre bavil. Zamrzí ten koniec, kde síce funguje pár meta vtipov namierených na sitcomy, ale otvorený koniec tomu celému neprospieva. Stuart síce vesmír nezachránil úplne, ale na 7/10 to nakoniec stačí.