ÚKRYT ALEBO PASCA

Konce sveta majú diváci radi. A tým pádom ich majú radi aj producenti. Nikto nevie, ako to bude v skutočnosti vyzerať, takže nie je problém uvoľniť kreativite uzdu. Podobná látka sa dá spracovať na množstvo spôsobov, v rôznych žánroch. Najnovší kúsok Louisa Leterriera (Kuriér, Neuveriteľný Hulk) z produkcie Netflixu sa však snaží toho nakombinovať možno až príliš veľa.

Vo svete sa opäť niečo deje. Pred vianočnými sviatkami sa spustí dážď, ktorý nie je úplne tradičný. Tým to však zďaleka nekončí, pretože tajomná sila uvrhne ľudí do svojich domov. Nevedia otvoriť dvere, rozbiť okná ani použiť žiadne iné východy. Musia ostať vo vnútri a nevedia dokedy. Ale von sa im pravdepodobne tiež nechce, pretože za múrmi ich obydlí niečo čaká.

Úkryt alebo pasca je relatívne ambiciózny film. Kombinujú sa tu prvky Hmly, Znamení, Marťana alebo Melanchólie. A ak si pri pohľade na Leterrierovu tvorbu myslíte, že to pravdepodobne nedopadlo najlepšie, nie ste ďaleko od pravdy. Parížsky rodák už niekoľkokrát ukázal, že je možno kvalitný akčný remeselník (Rýchlo a zbesilo 10), no práca s postavami alebo atmosférou nie je jeho silnou stránkou.

Po vzore Vtákov, Znamení alebo Vojny svetov sa na pravdepodobný koniec sveta pozeráme čisto očami ústrednej rodiny. Vieme a vidíme iba to, čo oni. Celý čas sme s nimi zavretí a čo sa odohráva vonku, si musíme domyslieť. A ja si viem predstaviť, že pre mnoho sviatočných divákov (takých, čo pozerajú jeden film na Netflixe za týždeň) pôjde o mimoriadne intenzívny zážitok. My sme však na stránke etablovaného filmového webu, takže budeme počítať s tým, že nás čítajú skúsenejší diváci. A tu už naráža kosa na kameň.

Spočiatku to však nevyzerá úplne márne. Expozícia skončí relatívne rýchlo a naši hlavní hrdinovia sa stávajú väzňami svojho domova veľmi svižne. Vyvoláva to mnoho reminiscencií na covidové obdobie a niektorí z vás si určite spomenú, ako sme trávili prvé týždne v lockdownoch. Situácia však hustne a je jasné, že prísun potravy a ďalších životne dôležitých vecí bude treba zaobstarať vlastnou kreativitou.

Po vzore Matta Damona a jeho boja o prežitie na Marse nastupujú rôzne možné aj nemožné spôsoby, ako zabezpečiť vlastné prežitie. A tu už nastáva problém. Pri podobných tituloch je najdôležitejšie potlačenie divákovej nedôvery. A v tomto prípade dostávame riadne sústo. Fikčný svet je vytvorený čisto účelovo a vždy sa nájde nejaká drobnosť, ktorá našim hrdinom pomôže.

Nikdy sa o nich osud nebojíme a môžeme iba snívať, ako by s podobným námetom naložil nejaký nekompromisný autor, ktorý je v podobnom žánri doma. Leterrier sa síce snaží dianie ozvláštniť efektnými kamerovými hrátkami alebo hudbou, no stále ide iba o pozlátko fungujúce v danom momente. A odhaľovanie tajomstiev vzbudzuje vďaka scenáru skôr rozpaky než divácky zážitok.

Tvorcovia tak nedokážu úplne držať pozornosť. A v kombinácii s nie úplne strhujúcim dianím v rodine sa divácka zaangažovanosť postupne stráca. Leterrier naozaj nie je veľmi kvalitný dramatický režisér a scenárista mu ponúka málo silných konfliktov. Keď sa tak občas zadarí (epizóda so psom), zamrzí to ešte viac. Pretože je zrazu vidieť, čím mohol film byť. Strhujúcim a morálne nejednoznačným survivalom. Podobne silných scén je však vo výsledku minimum.

Herci sa snažia, ale nikto z nich nepredvádza nič nezabudnuteľné. Wagner Moura (Tajný agent) je správne odhodlaný otec, Greta Lee (Minulé životy) chápajúcou matkou a mladí herci sú dostatočne vyplašení. Ich postavy ale nemajú poriadne konflikty, dilemy ani vývoj. Všetko kĺže po povrchu a každá situácia sa vyrieši s menším dramatickým dopadom, než bol jej potenciál. Navyše sa pohybujeme vo filme, kde o logické kiksy a vyložené blbosti nie je núdza. Čo k žánru síce patrí, ale počas prepálenej stopáže to udiera do očí… a následne do mozgu.

Trochu lepšie to funguje, pokiaľ ide o čistú žánrovku. Občas sa podarí vyčarovať pôsobivá scéna, tajomné bytosti majú štýlový dizajn a technicky je filmu máločo vytknúť. A keď príde na rad akčné vyvrcholenie, je okamžite jasné, kde je Leterrier najviac doma. Aj keď v rámci predchádzajúceho diania pôsobí nepatrične, má svoje čaro. Aby ho potom zabilo príliš triviálne vyústenie.

Úkryt alebo pasca je ďalšou tradičnou spotrebkou, akú sme od Netflixu mohli čakať. Je to film s veľkými ambíciami, ktoré sa lámu na schopnostiach tvorcov. Na jedno pozretie to nikoho nezabije, ale za tri dni si na nič nespomeniete. Proste jedným okom dnu a druhým von. Pokiaľ však hľadáte prostoduchú „zábavu“ na večer, dostanete, čo čakáte.

The Last House (UK/Fran/USA, 2026, 112 min.)
Réžia: Louis Leterrier. Scenár: Matthew Robinson. Hrajú: Greta Lee, Wagner Moura, Riley Chung, Emma Ho, Gabriel Barbosa, Arden Cho, Audrey Anderson, Sid Edwards, Eveline Reynolds-Boison ...