NINJABABY

Filmová prehliadka Scandi prebieha počas týchto dní už po ôsmy raz. Tentokrát v hybridnej forme (kinosály + virtuálne prostredie Edisonline), no opäť s bohatou nádielkou severských titulov. Súčasťou desiatky žánrovo pestrých snímok je aj nórsky film Ninjababy, ktorý osciluje na hranici medzi komédiou a drámou, pričom je navyše ozvláštnený o efektné animované prvky.

Režisérka Yngvild Sve Flikke (Women in Oversized Men's Shirts, 2015) pri ňom čerpala námet z grafického románu Fallteknik od nórskej ilustrátorky, animátorky a spisovateľky komiksov Ingi Saetre. Tá sa pod výsledok osobitého filmu podpísala ako scenáristka spolu aj s Johanom Fastingom a samotnou Flikke. Napriek vzájomnej spolupráci sa režisérka nebála v mnohých smeroch od komiksovej predlohy odkloniť a príbehu vdýchnúť vlastnú podobu.

Vo filmovom prevedení tak dostávajú plnohodnotný priestor i mužské postavy, hlavná hrdinka je o 7 rokov staršia a dej dopĺňa výrazne inovatívny prvok animovaného „ninja baby“, ktoré sa doslova zrodilo až pre samotnú snímku. A tak sa divákom predstavuje 23-ročná Rakel, ktorá stelesňuje príkladný vzor nezrelej ženy. Prirodzená mladícka nerozvážnosť jej zabránila k dokončeniu štúdia grafického dizajnérstva, no naproti tomu získava plné kredity za pravidelnú účasť na párty, striedanie partnerov či pitie alkoholu. I keď ten v poslednom čase čoraz viac dopĺňa o konzumáciu hektolitrov pomarančového džúsu...

So svojím aktuálnym poslaním profesionálnej pofľakovačky je vcelku spokojná. Fakt, že je jej budúcnosť značne zahmlená a nemá ani jasno v tom, kým vlastne je, ju príliš nevyrušuje. No rozhodne vie, kým sa stať nechce. Matkou. Život ale býva nevyspytateľný a krátko po vášnivej jednorazovke na ňu z tehotenského testu vykukne aj druhá čiarka. Ďalší šok prichádza hneď počas lekárskeho vyšetrenia. Napriek tomu, že u nej k výrazným fyzickým zmenám neprišlo, Rakel je už takmer v siedmom mesiaci tehotenstva a na potrat je príliš neskoro.

Nie je však dôvod obávať sa ťaživej drámy, ktorá bude žobrať o potoky sĺz. Príbeh ponúka niekoľko podarených postáv, počínajúc Rakelinou otvorenou spolubývajúcou Ingrid (Tora Christine Dietrichson) a dvoma potencionálnymi adeptami na otca dieťaťa v podobe svojského Pikkjesusa (Arthur Berning) či Mosa (Nader Khademi), učiteľa aikida, ktorý nádherne vonia po masle.

Kristine Kujath Thorp, predstaviteľka Rakel, pristúpila k svojej postave s hravosťou a vytvorila tak presvedčivý obraz mladej ženy, ktorá odmieta prijať materskú zodpovednosť a podriadiť svoje potreby nad starostlivosť o nového človeka. Vo voľnom čase si stále kreslí, čím nezaprie svoju voľnú umeleckú dušu. Rovnako tak i jej emočné rozpoloženie zachytáva divák prostredníctvom obrazného vyjadrenia skrz kreslený dážď, ktorý sa náhle spustí v jej izbe či elektrizujúce iskričky šantivo pobehujúce na jej hrudi pri väčšom vypätí.

Hlavná hrdinka je navyše nútená čeliť vlastnému plodu v podobe animovaného nezbedného Zora, ktoré pomenovala Ninja baby. Postavička z jej zošita s čiernou maskou na tvári totiž v jednu chvíľu ožije a bez servítky tlmočí myšlienky nenarodeného dieťaťa. Dochádza tak k rôznym absurdným a vtipným situáciám. Raz sa objaví v šálke čaju, inokedy znechutene komentuje výber jej partnera priamo počas sexuálnych radovánok. Nielenže spochybňuje Rakeline kroky a jej životný štýl, predostrie aj návrh o tom, že by bola veľmi rada adoptovaná Angelinou Jolie.

Ninjababy do istej miery možno chápať aj ako zástupcu samotnej spoločnosti, ktorej tlak vie byť miestami nekompromisný a materstvo mylne považované za ženskú povinnosť. Pretože hoci je vnímané za jednu z najprirodzenejších výsad nežnejšieho pohlavia, nie každej žene je rola matky skutočne súdená a nie každá po nej musí nutne túžiť. Yngvild Sve Flikke volí smerom k divákovi sympatickú cestu plnú otvorenosti, na ktorej sa vyhýba zbytočnému moralizovaniu. Interpretáciu vážnej témy odľahčuje poriadnou dávkou irónie a čierneho humoru a tak pôsobí snímka v mnohých ohľadoch veľmi príjemne.

Otázky nechceného tehotenstva a komplikovanosti dospievania boli v minulosti zachytené už niekoľkokrát a práve prostredie festivalov ponúkajúce priestor na následné diskusie im pristane najviac. Spracovanie podobné Ninjababy si možno pamätať z nezávislej komédie Juno (2007), ktorá si získala sympatie mnohých divákov. Emócie úplne iného druhu s cielením na deštrukčný dopad procesu potratu a jemu predchádzajúcim okolnostiam zas sprostredkovala dráma Never Rarely Sometimes Always (2020) a do problematiky nedávno načrel aj generačný film od Joachima Triera Verdens verste menneske (2021).

V Ninjababy sa stretávame s vcelku netradičným prepojením hranej snímky s jednoduchou, no fungujúcou animáciou. Titul ocenený na European Film Awards za najlepšiu komédiu je druhým celovečerným filmom sľubnej nórskej režisérky. Emócie v ňom nie sú hrotené, čo je aj vzhľadom na tému vítané, no na druhej strane žánrovo viazne kdesi uprostred a celkový výsledok mierne zrazí absencia výraznejších momentov. Stále však ide o vďačný festivalový kúsok, ktorý spája neľahké témy s originálnym humorom a kreativitou, vďaka čomu si zaslúži divácku pozornosť.

Ninjababy (Nórsko, 2021, 103 min.)
Réžia: Yngvild Sve Flikke. Scenár: Johan Fasting, Yngvild Sve Flikke, Inga Sætre. Hrajú: Kristine Kujath Thorp, Arthur Berning, Nader Khademi ...