Režiser Miloslav Luther a jeho slová k filmu Krok do tmy

Alfonz Bednár a jeho novela Rozostavaný dom ako predloha k filmu.

Každý kultúrne rozhľadenejší Slovák vie, čo dal spisovateľ Alfonz Bednár nielen slovenskej literatúre, ale aj filmu. Pre mňa osobne je spomienka na pána Bednára dodnes živá. Pred tridsiatimi piatimi rokmi som debutoval filmom Ráno pod mesiacom práve podľa jeho scenára. Bol to pre mňa šťastný a prelomový okamih, ktorým som postúpil z televíznej tvorby na kinematografickú. Počas celého svojho filmárskeho života, ktorý Krokom do tmy završujem, som výhradne nakrúcal len to, čo malo vnútornú silu pomôcť divákovi pochopiť, čo sa v zradnom a chaotickom svete okolo neho vlastne odohráva. V tomto zmysle nám Bednárova novela Rozostavaný dom, ktorú prvýkrát vydal v r.1956, ponúkla výnimočne bohatý filmový materiál. Keď som si ju pred rokmi prečítal, bol som doslova zaskočený jej otvorenosťou. Bola v príkrom rozpore s pokriveným obrazom, ktorý sa nám nanucuje o autorskej neslobode v tých časoch. Iste, v novele je cítiť zábrany a opatrnosť pred politickým cenzorom, ale napriek tomu podáva odvážnu  reflexiu života v našej ťažko skúšanej krajine. Film Krok do tmy však nie je adaptáciou Bednárovej novely. Autorskou fabuláciou voľne rozvíjame jej podstatné dejové a významové motívy. Cez osudy našich antihrdinov dopovedáme to, čo Bednár vo svojej dobe objektívne nemohol. Dnes je povinnosťou filmu poskytnúť najmä slovenskému divákovi hlbšiu, protirečivejšiu, menej insitnú reflexiu spoločnosti, než aká sa mu bežne ponúka. A nielen tej z päťdesiatych rokov...

Príbeh z minulosti má osloviť mladého diváka 

Krok do tmy rozpráva predovšetkým o rozjatrenom svedomí mladých ľudí, ktorí sa nedokážu vyrovnať so svojou minulou, ale ani s prítomnou existenciou. S tým, čoho sú nedobrovoľnými svedkami, ale aj prispôsobivými aktérmi. Mám dojem, že dnešní mladí ľudia sú v podobnej morálnej kríze. Náš film však nie je primárne o povstaní a politických pomeroch. Hovorí o láske a narušených vzťahoch, o schopnosti precítiť morálne zblúdenie blízkych. Ponúkame rozkošatený, takmer románový príbeh skupiny ľudí, ktorí majú spoločnú krvavú povstaleckú minulosť a v nových pomeroch ju buď oportúnne využívajú pri budovaní kariéry, alebo odmietajú napriek existenčnému ohrozeniu. Postoje dnešných mladých ľudí v súčasnej, aj keď nekrvavej realite nie sú v zásade iné.

KINEMAVIDEO3169.

Hlavnú úlohu zosobňuje Marko Igonda, jeho partnerky Monika Haasová a Kristyna Boková

Kto si pozrie Krok do tmy, uzná, že hlavnú mužskú rolu musel zosobniť práve Marko.  Viac nie je treba prezrádzať.

Monika Haasová už ako dieťa v televíznej Bambuľke dojímala svojou bezprostrednosťou a čistotou. Dnes je zrelá žena, matka dvoch detí, to druhé sa jej narodilo počas realizácie filmu. V tomto ju napodobnili aj ďalšie dve protagonistky, Kristýna Boková a Lucia Jašková.  Už z toho vidno, ako dlho a ťažko film vznikal. Monike som ponúkol jednu z dvoch hlavných ženských rolí bez dlhého premýšľania.  Jej múzický talent som si overil na minisérii Koniec veľkých prázdnin, kde s rovnakým citom a spontánnou krehkosťou ako v detstve vytvorila sugestívnu postavu dospievajúceho dievčaťa. Hoci prešlo dvadsať rokov, počas ktorých Monika cestovala po svete a profesionálne sa venovala najmä tanečnému divadlu, dokázala dať postave Evy opäť čosi neobyčajne pravdivé a ľudské.

Kristýnu Bokovú, zhodou okolností tiež tanečnicu, som predtým videl v zopár lepších i horších českých filmoch. Jej výrazná ženskosť a zvláštny tragický pocit, ktorý z nej vyžaruje, ma presvedčili pri osobnom stretnutí v pražskej kaviarni, že postava Soni patrí jej. Nepotreboval som žiadny obvyklý casting. Nedôverujem castingom, pre mňa je dostačujúci čo najbezprostrednejší spontánny osobný kontakt. Takto som obsadil väčšinu postáv mojich filmov, bez ohľadu na to, či adepti boli profesionálnymi hercami alebo ochotníkmi. Pripomeniem v tom čase neznámych - Janu Krausovú v Živote bez konca, Adrianu Tarábkovú v Kráľovi Drozdia brada, Adyho Hajdu a Romana Luknára v Chodníku cez Dunaj, Ingrid Timkovú v Anjelovi milosrdenstva, Ondreja Sokola v Úteku do Budína a mnohých iných. Viackrát som si overil, že ich dramatické dispozície sa v súhre so skúsenými kvalitnými hercami dostatočne rozvinú.

A čosi navyše...

Bez existencie Audiovizuálneho fondu, by nielen tento, ale prevažná väčšina slovenských filmov a audiovizuálnej kultúry ako takej, nemohla existovať. Ale aj tak sme museli zápasiť najmä s trvalým nedostatkom financií. Prácu na tomto filme považujem za najťažšiu a najkritickejšiu v mojej filmárskej kariére. Krok do tmy je doslovne vydretý napriek všemožným prekážkam. Som vďačný všetkým priateľom, ktorí so mnou kolegiálne pretrpeli jeho vznik, dali do neho všetko, čo vedia, bez ohľadu na podmienky. Najmä tým starším, s ktorými to ťahám od začiatku svojej filmovej dráhy. Čoraz ťažšie sa však vyrovnávam s tým, ako je v audiovizuálnej produkcii nadhodnocovaná povrchnosť a  šlendriánstvo. Bohatá slovenská umelecká tradícia a profesná erudícia, nielen filmová, bola účelovo pretrhnutá a znevážená. Dôsledkom je prevažujúci amaterizmus a banalita, ktoré sú adorované ako moderna, a rutinná pásová výroba gýčov, demagogicky vnucovaná ako spoločenská objednávka.

V čase dokončovania filmu som dostal danajský dar. RTVS považuje Krok do tmy za kvalitný a hodlá ho uviesť vo sviatočný deň, v primetime, na Jednotke. Do koprodukcie vstúpila až po nakrútení filmu, teraz však požaduje vypustenie vulgarizmov. Zákon ich pred desiatou hodinou večer nedovoľuje a televízii by hrozila pokuta. Rada pre vysielanie a retransmisiu musí chrániť diváka pred ohrozením mravnosti. Ktorého? Zatrpknutého dôchodcu, frustrovaného nezamestnaného alebo otrlého adolescenta? V skutočnosti zákon núti tvorcov skresľovať obraz normálneho života, slúžiť spoločenskej pretvárke, malomeštiackemu pokrytectvu a svätuškárstvu! Nikdy nič nevkladám do filmu iba pre efekt. Nie sú vulgárne slová súčasťou každodenného života a nedokresľujú charakter a psychiku človeka? Na obrazovku patria iba vulgárne skutky, lebo zvyšujú sledovanosť?! Servírujú ich kedykoľvek, či pred dvadsiatou druhou alebo po nej. Čuduj sa svete, že mnohí mladí ľudia televíziou pohŕdajú a hľadajú odpoveď na otázky života inde. 

Krok do tmy by zrejme mal mať dve verzie, plnokrvnú distribučnú a umravnenú televíznu. Naposledy som podobne alibistickú požiadavku zažil pri réžii slovensko-nemeckého koprodukčného filmu  Zabudnite na Mozarta. Na festivale v Benátkach 1984 bola v hlavnej súťaži nemecká slobodná verzia, pre slovenskú televíziu som musel film vykastrovať, vystrihnúť politicky háklivé dialogické repliky a sexuálne scény. Jedna z vyhodených replík, označených ako politická narážka, znela: - Súčasná politická situácia nám nedovoľuje...-

A čo nám nedovoľuje dnešná situácia...?!