3.0

Filmová recenzia

...položka č. 666 dražobného zoznamu: nádherný luster, pád ktorého zakončil všetky sezóny parížskej Opéra Populaire. Možno keby to bola bývala obyčajná nehoda, divadlo by sa spamätalo a po rekonštrukcii opäť zažiarilo v celej svojej kráse a sláve. Keby… Písal sa rok 1870, keď spomenutou tragédiou vyvrcholil rad nešťastí a v konečnom dôsledku sa potvrdila aj fyzická existencia Ducha opery, jej Fantóma (Gerard Butler).

Na generálku pred večerným predstavením prišiel starý riaditeľ opery a predstavil sólistom i zboristom svojich nástupcov a tiež nového mecenáša, mladého a neskutočne krásneho vikomta Raoula de Chagny (Patrick Wilson). Presne na tej istej generálke sa v rozmare trucu diva La Carlotta (Minnie Driver), jediná krásna a talentovaná sopranistka, rozhodla opustiť show. Na moment sa zdalo byť všetko stratené, veď bez divy nie je potlesk a bez potlesku nie sú ďalší platiaci diváci. Mohlo to dopadnúť všelijako nebyť pohotovej Madame Giry (Miranda Richardson), ktorá ako náhradníčku divy bez alternácie navrhne mladučkú zboristku Christine Daaé (Emmy "Bosom" Rossum). A večer, ktorý mal pôvodne skončiť katastrofálne bol zachránený.

Pravdepodobne vám je známe, že Christine, hoci talentovaná, nebola speváckym zázrakom, ale jej dar tajne vybrusoval záhadný učiteľ, žijúci v katakombách opery, ukrývajúci svoju tvár za masku. A tiež sa netreba dlho zamýšľať nad tým, čo s trojuholníkom krásna Christine, krásny vikomt a záhadný zohavený Fantóm s krásnym hlasom. Karty sú rozdané, kocky sú hodené. Hra sa začala a neskončí, kým Fantóm neodhodí masku, nenapácha pár hrozivých skutkov a nespustí poslednú oponu. Pardon, luster.

Asi by sa našlo veľmi veľa ľudí, ktorí by ma s pasiou ukameňovali, ak by som vyriekla nejaké krivé slovko na hudbu. Jedným z prvých by bolo moje druhé ja. Pôvodný muzikál je srdcová záležitosť ešte mojich detských liet, keď som za zvuku hudby noci zaspávala na zadnom sedadle auta niekde medzi Bratislavou a Banskou Bystricou. Práve preto ma potešili zvesti, že po Evite prichádza na poradie Fantóm opery a ešte viac ma radosťou naplnila správa, že režisérom je Joel Schumacher. A práve preto ma konsternovalo to, čo som videla.

Aby som nebola tak zlá, našla som okrem hudby a výpravy ešte aj pár scén (jednu - dve), pri ktorých som seriózne zvažovala vyššie hodnotenie, ale už si nepamätám, ktoré to boli. Ostali totiž zabudnuté v spleti divadelne štylizovaných scén, scén, ktoré sa javia "civilne" a scén pripomínajúcich priemernejšie televízne filmy spred dvadsiatich rokov, resp. videoklipov spred dvadsiatich piatich rokov. "Vrcholom" bolo prvé stretnutie Fantóma a Christine v jeho príbytku. Ďalším vrcholom bol súboj Fantóma a Raoula na cintoríne. A do tretice všetko naj: záverečný stret Christine, Raoula a Fantóma. V zásade všetky hudobne najsilnejšie momenty (a scény s Fantómom vôbec) sú na plátne jednými z najslabších. Završuje to miestami dosť chaotická kamera a celkovo náhodný strih (Filip do strižne!!!).

Dojem nezlepšujú ani herecké výkony, z ktorých asi len tri stoja za pozitívnu zmienku: Minnie Driver, ktorá sa pravdepodobne výborne bavila (a je to vidieť) pri stvárnení La Carlotty, ako karikatúry rozmarnej opernej divy s miernym nedostatkom talentu, Miranda Richardson, posúvajúca tichú a trošku tajomnú Madame Giry do kategórie zaujímavejších postáv, a Simon Callow ako jeden z nových vlastníkov opery (André) s prehľadom a šarmom kraľujú medzi hercami. Emmy Rossum ako Christine dokonale vystihuje svoju postavu v plnej kráse (dlhé lokničky, vyplašený pohľad, jemne pootvorené ústa a relatívne častý pohyb v negližé). Pri všetkej umiernenosti si dovolím konštatovať, že jej herecký prejav od krku nadol dosť pripomína Michelle Mercier (Angelika). No a Gerard Butler ako Fantóm a Patrick Wilson sú rovnako nemastní - neslaní, resp. v prípade Patricka Wilsona až sladkí.

Keď už sme pri Raoulovi a Fantómovi...Neviem, prečo mám zafixované, že Fantóm má budiť odôvodnené obavy z hroziaceho nebezpečenstva a že Raoul má byť ten typ muža, ktorý každú ženu bez ohľadu na vek, národnosť, farbu pleti a farbu hlasu dostane do kolien. V každom prípade mi bol Fantóm od počiatku sympatickejší, a to aj ako muž (kým nedal dolu masku) a tajne som dúfala, že Raoulovi niekto jednu vrazí. Je jasné, že vo Webberovom Fantómovi opery je na prvom mieste hudba a postavy sú trochu bokom. Aj tak by bolo milé, keby herci hrali alebo aspoň vydávali zo seba niečo ako charizmu.

Pre mňa bol Fantóm opery dosť veľkým šokom a úprimne ma miestami bolel a bolo mi z neho smutno. Veď Joel VIE robiť DOBRÉ filmy (hovorím o filmoch, nie o Batmanovi a Robinovi). Tak prečo vzniklo toto cvičenie, na ktorom predviedol veľmi veľa odlišných polôh, ale akosi zabudol, že by film mal aspoň trošku pripomínať relatívne jednoliaty celok. Budem v duchu veriť chýrom, že mu do filmu až príliš aktívne zasahoval Webber.

...položka č. 666 dražobného zoznamu: filmový muzikál v réžii Joela Schumachera. Vyvolávacia cena 10/10. Kto dá menej? Áno, tam vidím, že mladý muž ponúka 6/10 a ďalší 4/10! Dámy a páni, máme tu úspešného dražiteľa za 3/10! Muzikál je predaný. Síce pod cenu, ale aj také veci sa stávajú...

The Phantom of the Opera (USA - UK, 2004, 146 min.)
Réžia: Joel Schumacher. Scenár: Andrew Lloyd Webber, Joel Schumacher. Kamera: John Mathieson. Hudba: Andrew Lloyd Webber. Hrajú: Gerard Butler, Emmy Rossum, Patrick Wilson, Minnie Driver, Miranda Richardson, Simon Callow, Ciarán Hinds