8.0

Filmová recenzia

Neviem, či je tento film dobrý alebo zlý. No viem, že málokedy mi tak záležalo na filmovej postave, ako práve pri Čistej duši. Pritom ide o príbeh geniálneho matematika postihnutého schizofréniou – čo už na tom môže byť zaujímavé?

Čistá duša mapuje život skutočnej osoby – Johna Nasha, nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1994. Mladý John nastúpil na doktorandské štúdium na Princetonskú univerzitu v roku 1947, pričom jeho profesor z Carnegie Tech mu ako odporúčanie napísal jedinú vetu: “Tento muž je génius.” Podľa filmu to bol nespoločenský, úzkostlivo racionálny človek s naliehavou potrebou presadiť sa “veľkou myšlienkou”. To sa mu aj podarilo v roku 1950 prácou o “Nashovej rovnováhe”. Neskôr sa dokonca zoznámil a oženil s elegantnou mladou dámou menom Alicia. Veci sa však začali komplikovať, keď uňho otvorene prepukla paranoidná schizofrénia...

Zdanlivo ide o typický film o tenkej hranici medzi genialitou a šialenstvom. No vášne, ktoré sú u maliara či hudobníka zrozumiteľné takmer každému, vie matematik svojou prácou sprostredkovať len a iba iným matematikom. Namiesto samotného Nashovho “umenia” tak vidíme jeho neschopnosť komunikovať, jeho suchárstvo a tvrdohlavú, kolosálnu ješitnosť. A predsa cez túto škrupinu presvitá obrovská zraniteľnosť, neistota a nahá ľudskosť, ktorú sa tak snaží poprieť. Po tom, čo mu zistia schizofréniu, sa jeho utrpenie paradoxne ešte zhorší, pretože kvôli liekom nedokáže unikať do svojho abstraktného matematického sveta. Jeho boj s chorobou a hlavne peklo, cez ktoré prechádza jeho manželka, tvorí najzaujímavejšiu časť filmu a dokonca takmer dodáva zmysel jeho sentimentálnemu záveru.

Čistá duša sa hemží kvalitnými hercami. Je ťažké posúdiť, či Russel Crowe stvárnil Nasha dobre či zle, pretože len málokto z nás si jeho výkon môže porovnať so skutočným schizofrenikom. Podľa presvedčivosti výkonu ako takého sa však zdá, že si pán Crowe opäť brúsi zuby na Oscara. No, uvidíme v marci. Okrem Gladiátora vynikajúci výkon podala Jennifer Connelly v úlohe Alicie Nashovej – zahrala skutočnú, živú ženu potácajúcu sa pod obrovským bremenom. Výborné. Ďalší fajnový herecký výkon predviedol Paul Bettany ako Johnov vitálny, spontánny kamarát Charles. Jedným slovom, radosť pozerať.

Nedá sa povedať, že by Čistá duša nemala slabiny. Asi najväčšou je, že príliš veľa priestoru je venovaného rozvíjaniu Nashovej choroby a príliš málo miesta jeho liečbe. To je, samozrejme, skôr otázka priorít tvorcov filmu než jeho kvality, ale aj tak si myslím, že filmový čas sa pri takej vdačnej téme dá využiť lepšie než na rozplietanie záhady, čo z prvej polovice bola skutočnosť a čo Nashove halucinácie. Treba vziať do úvahy, že Nashovo zotavovanie zo schizofrénie trvalov v reálnom živote 20 rokov. Desiatky minút strávené vykreslením Nashovho iluzórneho sveta majú zrejme za cieľ zdôrazniť prázdnotu, ktorá vznikne, keď sa schizofrenik začne liečiť, no podľa mňa to nefunguje a oné scény pôsobia nadbytočne. Na druhej strane celé obdobie liečby (čo bolo v reále pomalé, nerovnomerné plazenie sa z priepasti) je odbité niekoľkými (aj keď strhujúcimi) scénami s veľkými časovými odstupmi.

John Nash ešte žije, má 84 rokov a bolo by iste zaujímavé vedieť, čo si o diele režiséra Rona Howarda myslí on osobne. Každopádne ide o výnimočne kvalitný film, ktorý obsahuje na americké pomery hojnosť materiálu na premýšľanie. Nejaký ten Oscar sa mu určite ujde, a možno sa mu ujde aj zopár korún z vašej peňaženky.

A Beautiful Mind (USA, 2001, 135 min.)
Réžia: Ron Howard. Scenár: Akiva Goldsman. Kamera: Roger Deakins. Hudba: James Horner. Hrajú: Russell Crowe, Jennifer Connelly, Ed Harris, Paul Bettany.