VŠE PRO DOBRO SVĚTA A NOŠOVIC

Dokument režiséra Filipa Remundu Český mír, ktorý sa práve dostáva do našich kín, nie je film o radare ako vojenskom zariadení, ale ako o fenoméne, ktorý na istý čas rozdelil českú spoločnosť, a cez túto konfrontáciu výpoveďou o stave a úrovni českej demokracie dvadsať rokov po nežnej revolúcii. Podobnú tému, aj keď v mikrosvete jednej moravsko-sliezskej dediny, si zvolil Remundov stály spolupracovník, scenárista, režisér, kameraman a strihač Vít Klusák (syn klaviristu Emila Viklického),  pre svoj samostatný celovečerný dokumentárny debut Vše pro dobro světa a Nošovic.

Aj v ňom ide o stavbu – tentoraz kórejskej automobilky Hyundai ako najväčšej investície na zelenej lúke v Českej republike. Stavba, o ktorej sa opäť rozhodlo politicky, bez ohľadu na záujmy deväťsto obyvateľov Nošovíc, ktorí sa dovtedy živili predovšetkým poľnohospodárstvom (dedina sa preslávila kapustou a pivom Radegast), tiež rozdelila občanov na dva tábory. Šikovnou manipuláciou, pri ktorej zohrali veľkú úlohu peniaze a rozhodujúcu rolu anonymné vyhrážky, sa napokon podarilo všetky pozemky vykúpiť a v malej dedine postaviť kórejskú hyperfabriku. Je iróniou, že v nej pracujú iba traja miestni obyvatelia.

Vít Klusák sa sem vracal počas štyroch rokov. Keďže po prvý raz prišiel asi mesiac po dramatickom výkupe pozemkov, ktorý väčšina domácich pokladala za uzavretú záležitosť a odmietala sa o nej rozprávať (podľa režisérových slov istú úlohu pri kontaktoch s ľuďmi zohrala aj povesť slávneho Českého sna – ľudia sa báli novej mystifikácie), tvorca na rozdiel od Českého mieru nebol v epicentre diania, ale díval sa naň z nadhľadu, s chápavým odstupom. Jeho postoj je jasný, ale úmysel zachovať objektivitu sa ľahšie napĺňal. Všíma si, aké stopy zanechal násilný výkup pozemkov, ktorý jeden z protagonistov  prirovnal ku kolektivizácii z 50. rokov, v mysliach, názoroch a vzťahoch obyvateľov, ako ovplyvňuje existencia mamutieho závodu život dediny, ale zaznamenáva aj fungovanie automobilky: činnosť plne automatizovaného pracoviska, kde roboty pripomínajú dinosaurov z Jurského parku, ktoré ohúri aj dedinčanov pri exkurzii, čo je tiež výsledok šikovnej manipulácie propagačného pracovníka závodu, odľudštenosť práce pri linkách,  často spojenú so šikanovaním, ktorá je v príkrom kontraste s okopávaním kapusty na poliach, kde ženám nechýba úsmev a pohoda.