8.0

Filmová recenzia

Jean-Pierre Jeunet ponecháva medzi svojimi filmami niekoľkoročné prestávky. Každý jeden ale dýcha jedinečnosťou, jeunetovským rukopisom (pri štvrtom pokračovaní Votrelca sa, samozrejme, musel podriadiť dominancii ságy, no hnedastú clonu si neodpustil), vizuálnou i dejovou hravosťou. Od jeho slávnych Delikates uplynulo už 19 rokov a dnes sa v kinách objavuje jeho čerstvý, no v poradí len šiesty dlhometrážny film Galimatiáš (2009).

Opäť sa groteskná fabula Galimatiáša točí okolo nešťastníka Bazila (Dany Boon), tak ako kedysi Montmartre okolo Jeunetovej najznámejšej Amélie (Audrey Tautou). Nešťastníka z neho spravila púštna mína v Maroku (zabila mu otca) a zablúdená, no pre istotu nevyoperovaná guľka v jeho hlave. Bazilovi sa od základov mení život, nachádza nových priateľov a hlavne nepriateľov z radov obchodníkov so zbraňami.

So svetom priateľov sa režisér dosýta vyihral, či už po výtvarnej stránke vo vyobrazení ich jedinečného kovošroťáckeho obydlia, alebo so samotnými postavičkami, kde každú obdaril pre veľký sivý svet nepotrebným, no tu, uprostred hordy plechu v kruhu novodobej bezdomoveckej rodiny srdečne oceňovaným talentom (nechať sa vystreliť z dela, vedieť počítať ako kalkulačka, dokázať sa naskladať ako hadia žena do chladničky, stvoriť z rôznych kúskov plechu nápadité hračičky). Rôl Bazilových verných druhov sa zhostili Dominique Pinon, Michel Crémadés, Omar Sy, Julie Ferrier, Marie-Julie Baup, Yolande Moreau – a hrajú so všetkou detinskosťou a láskyplnosťou, akú k danej atmosfére treba.

Bazilovi vŕta v hlave – ešte lepšie obrazne povedané, má v nej aj časovanú bombu, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť – ako to tým zbrojným pánom hore natrieť. Spúšťa premyslenú konšpiračno-odvetnú mašinériu, ako sa „poďakovať“ zbrojovke za nechcený darček. Kamarátske talenty na plechy, na ťažké recyklované železné stroje, magnety, ale aj na diplomatické či výhražné diskusie, sú pripravené, takže Jean-Pierre Jeunet opäť sype z rukáva bizarné nápady, priostrené akčnosťou a zbraňovým kontextom filmu. Naivitu úmerne stupňuje nebývalá vynaliezavosť aktérov, krkolomné scény akoby zázrakom sú odmenené zaslúženým úspechom, všetci tí dobráci sú poplatne tak trochu babráci...

Nevadí. Ostro načrtnuté zlo a takisto nehanebne láskavo vyrysované dobro. Krásne naivná rozprávka s posolstvom, ktorému plamene pátosu šľahajú vysoko nad najvyššiu horu Maroka (4165 m). Dôležité je, že galimatiáš sa v Galimatiáši dá krájať, je cítiť človečinou. Použitie príbehu o zneužívaní zbrojného priemyslu a kaličení životov postavilo záchytné palice, okolo ktorých sa ovil a zakvitol ďalší z Jeunetových správne infantilných filmov. Mnoho logických zákonitostí v ňom nejde do hlavy, náhoda tu taktiež robí divy, kopec úkonov sa zámerne nedoťahuje, no tempu Jeunetovej novinky, by každá zo spomenutých dokonalých vecí uškodila. Film by si tak neudržal divácku príťažlivosť a stratil by tú schválnu detskú povrchnosť pre vážne stavy a pohrúženie sa do serióznosti sna.

Micmacs ą tire-larigot (Francúzsko, 2009, 104 min.)
Réžia: Jean-Pierre Jeunet. Scenár: Jean-Pierre Jeunet, Guillaume Laurant. Kamera: Tetsuo Nagata. Strih: Hervé Schneid. Hudba: Raphael Beau. Hrajú: Dany Boon, André Dussollier, Nicolas Marie, Jean Pierre Marielle, Yolande Moreau, Julie Ferrier, Omar Sy, Dominique Pinon