4.0

Filmová recenzia

Vo veľmi vzdialenej galaxii naplno zúri vojna klonov. Jedna z najepickejších častí dejín Republiky a Impéria bola vždy tak trochu „za bukom“. Občas sa spomenula, vieme ako dopadla a v novej trilógii nás Lucas zaviedol na jej samotný začiatok. Skutočnú horúčku vojny v ktorej sa obrovské armády klonov a droidov mlátili pod vedením rytierov Jedi a temných Sithov sme však, na ľútosť nás fanúšikov, nemali možnosť ochutnať.

Ten potenciál je vskutku pôsobivý. Stretnutie so Starou republikou, ktorá podobne, ako jej rímsky predobraz zapadá stále hlbšie a hlbšie do konfliktov a korupcie, je príbehom vzostupu tyranie jedného muža. Spoľahnutie sa republiky na armádu klonov hrá v tomto príbehu dôležitú úlohu a keďže vieme, ako to všetko dopadne, môžeme sa na jednotlivosti pozerať cez nádych smútku a nostalgie. Víťazstva náhle nie sú patetické, pretože cítime ich podenkovosť, a aj drobné prehry vnímame fatálne.

Sila Star Wars pramení v ich kultovosti, v obľúbenosti univerza, ktoré napriek tomu že sa skladá z jednoduchých príbehov vytvára dostatočne komplikovaný celok. Príbeh, kde je od seba dobro a zlo veľmi jasne oddelené (aj postavy uprostred napr. pašerák Han Solo sú od začiatku jasné) má v sebe mágiu a dobrodružnosť detstva.

Toto všetko a k tomu hŕbu dolárov mal iste na mysli George Lucas, keď odklepol návrat Hviezdnych vojen na plátno. Teda pôvodne na televíznu obrazovku v podobe animovaného seriálu, ktorého ambícia však nakoniec prerástla rozmery i tej najväčšej domácej plazmy a vynútila si široké formáty veľkých kinosál. Patril som k tým, ktorí sa tomu tešili.

Vojna Klonov je sklamanie. Je to sklamanie z príbehu i z animácie. Celé to jednoducho vyzerá tak nejako „nepravo“. Ako keď dostanete bundu športovej značky ako darček, ale je na nej o jeden pásik menej. Už úvodné tóny znejúce pod logom sú varovaním. Je to variácia na legendárny nástup, ale nie je to on, dokonca ani text letiaci vesmírom sa nekoná a divák sa začne v stoličke ošívať. Ak zoberiete legende dôležité komponenty, musíte mať veľmi jasno prečo to robíte. Inak hrozí kapitulácia.

Námet filmu znie vcelku slušne. Únos syna pašeráckeho bossa Jabbu Hutta je nepríjemnosť, ktorá môže republike zlomiť väzy. A tak zatiaľ, čo všetci Jediovia vedú vojská vo vojne s droidmi, musia si dvaja z nich nájsť čas a oslobodiť malého Hutta. Kto je skutočný únosca a o čo mu ide, sa dá tušiť...

Žiaľ námet nie je prepísaný do skutočného príbehu. Deje sa toho vlastne veľmi málo a udalosti sú veľmi - veľmi triviálne. Sú zo sveta SW, ale čosi im chýba. Droidov kryje ochranné pole, tak ho Anakin so svojou padawan vypnú. Malý Hutt je v kláštore, tak ho oslobodia a dostane sa aj na prechádzku pieskami Tatooine. Chýba skutočná zápletka a niečo, čo by presahovalo rozmer animovanej rozprávky pre deti na káblovke.

Akási chudoba - príbehová, mystická i formálna – sprevádza celý film a nedovolí mu dostať sa ani na prijateľnú pozerateľnú úroveň. V druhej tretine začína slušne nudiť a to považujem za veľmi zlé znamenie. Dojem televíznej lacnoty a napodobeniny skutočných Star Wars najmenej cítiť v hlasovom kastingu. Napriek tomu, že väčšina hlasov je tiež napodobeninou, nijak zvlášť to nevadí a nemal som problém stotožniť si postavu s jej hraným predchodcom.

Hviezdne vojny sú obrovský vesmír, ktorý určite nepovedal posledné slovo. Neviem, či sa dočkáme ďalších filmov (nečudoval by som sa), ale animované i hrané seriály považujem za veľmi pravdepodobnú budúcnosť. To ako dobre a rôznorodo SW fungujú v literatúre, dáva nielen nádej, ale i množstvo zaujímavej látky na filmové spracovanie. Len jednoducho treba dopredu zvážiť o čo ide a aké sú ambície tvorcov. Pretože pilot priemerného animáku pre deti do kina jednoducho nepatrí.

Star Wars: The Clone Wars (USA, 2008, 98 min.)
Réžia: Dave Filoni. Námet: George Lucas – séria Star Wars. Scenár: Henry Gilroy, Steven Melching, Scott Murphy. Strih: Jason Tucker. Hudba: Kevin Kiner. Hrajú: Matt Lanter, Samuel L. Jackson, Christopher Lee, Ashley Eckstein, James Arnold Taylor, Dee Bradley Baker