RÍŠA HRAČIEK

Čo sa hereckých výkonov týka, jedinou ozajstnou kúzelnou „podívanou“ je Dustin Hoffman. Ako Magorius má vždy poruke zaujímavé filozofické výroky a pozoruhodné vysvetlenia. A tvári sa presne tak, ako sa to na majiteľa čarovného hračkárstva patrí. Magorius je skutočne reprezentatívnou postavičkou z ríše fantázie. Pre Molly je takisto bežnou súčasťou života používanie gombíka na dverách, ktorým sa dá nastaviť, čo za nimi má byť, takže sa javí ako „zasvätená“ do tajomstiev. Ale ako je potom možné, že sa v situácii, keď jej Magorius podaruje čarovnú drevenú kocku, zachová tak, ako každý „rozprávkoskeptik“ – s nechápavým výrazom v tvári sa začuduje: „Kus dreva?“. Keď sa Molly snaží Podivína, ako si pomenujú účtovníka, presvedčiť o čarovných vlastnostiach hračkárstva, vyznieva to, akoby si z toho sama uťahovala. Keby sa aspoň netvárila tak vážne, alebo keby aspoň nemala ten chlapčenský zostrih... A jeden nevinný zlozvyk ju tiež ešte nerobí nevšednou.

Natalie Portman je v úlohe „večného dieťaťa“ totálne nepresvedčivá. (K tomu ešte napomáha český dabing.) Kvôli mechanickému nahadzovaniu prekvapivého výrazu a amatérskemu padaniu sánky ju do tejto úlohy asi neobsadzovali. Neviem, či jej táto rola iba nesadla, alebo ju zanedbala. Mám podozrenie na druhú možnosť. V tom prípade: Pozor, deti nie sú hlúpe! Oveľa presvedčivejší je Zach Mills – predstaviteľ Erica. Na svoj vek, no asi aj práve vďaka nemu, sa v Ríši hračiek vyžíva, čo prezrádzajú jeho večne žiariace oči. Taká iskra Natalie Portman chýba. Ešte aj Podivín dokáže čarovnému svetu podľahnúť lepšie. To, ako si ho jedna z hračiek zamiluje, je krásne gesto, ale žiaľ, nerozvinuté a zobrazené iba náznakovo.

S očakávním niečoho príjemne kultivovaného a dôvtipného, typu Horšie to už nebude, ďaleko nezájdete. Vyskytne sa tu pár drobných pokusov, ale Zach Helm by ich určite vedel prepracovať aj lepšie. Možno predpokladal, že pre deti by cesta po tejto línii nebola zaujímavá. Ale pravdou je aj to, že ani s fantastickými hračkami a vlastnosťami čarovného obchodu to nepreháňa.

Ríša hračiek je, a zároveň nie je rozprávkou. Ale urobiť film tak, aby sa nenudili ani deti, ani ich rodičia, nie je jednoduché. Výsledkom potom môže byť nemastný-neslaný hybridný výtvor v peknom obale. Škoda.