VRÁŤ MI JU!

Danny Philippou a Michael Philippou oprášili klasický hororový naratív a extrémnou formou rozbili zabetónovaný žánrový vzorec. Polopate povedané, režisérska dvojica nevynašla koleso, ale refreshla tisíckrát luhovaný námet o strate a láske, ktoré v nezdravom pomere vydestilujú v číre šialenstvo a extrémnu brutalitu.

Jeden dom a za bazén teroru

Po hororovej chuťovke Hovor so mnou, prichádza autorské duo s ďalším direktívne znejúcim titulom Vráť mi ju!. V novinke sa súrodenci Piper a Andy musia vysporiadať so smrťou otca. Tragická udalosť rozbehne dejový rýchlovlak udalostí, ktoré na základe sofistikovane rozhodených dramaturgických omrviniek diváka intuitívne navádza k myšlienke, že sa postavy snímky rútia do kardinálneho prúseru.

Súrodenci sa dostanú do pestúnskej starostlivosti Laury, ktorá za fasádou dobrosrdečnosti a nenútenosti skrýva silnú fixáciu na Piper. Laura prišla o svoju dcérku Cathy, no má ešte syna Olivera, ktorý nehovorí, a to je na ňom asi tá najmenej divná charakterová črta. V bizarnej hre na rodinu je tak ihneď jasné, že Andy je piatym kolesom na voze a je pre Lauru len nežiadúcim „bonusom“ pri veľmi žiadúcej akvizícii malej Piper. Od prvých minút príchodu do novej rodinky je jasné, že pod strechou nového domova (a na dne bazéna) nie je všetko (doslova) s kostolným poriadkom.

Syn Ollie je mysľou v iných dimenziách, no je jasné, že má apetít aj za dvoch, Laura prekladá chladnú maniakálnosť so snahou vyhrať cenu „matky roka“ a dom len tak mimochodom obkolesuje biely kriedový kruh. Andy tak po prvom zabuchnutí vchodových dverí zisťuje, že s Laurou to nebude žiadna balada. Napriek tomu sa obaja režiséri rozhodli, že nevyložia ihneď karty a diváka zneisťujú a nechajú pochybovať. Andy sa tak o Piper bojí, no zároveň sa v Laure nevie na prvú vyznať a zaškatulkovať ju ako čiernobielu potvoru, ktorá im ide po krku.

Od trileru k fyzickému body hororu

Danny Philippou a Michael Philippou sa vo svojej druhej kinonovinke rozhodli o dekonštrukciu žánru, no v koncepte, ktorý má od začiatku hlavu a pätu. Prvoplánovo nešokujú, ale postupne do plameňov odlievajú z bezodného kanistra s benzínom. Situácie nenápadne gradujú a detailne pitvajú charaktery, no nie tak, aby odkrojili priveľa z deja a príliš prezradili. Vráť mi ju tak od úvodných titulkov pripomína skôr hutný a nepríjemný psychologický triler ako generický zárez v hororovom rybníku. Trojica až štvorica postáv je tak hodená do frontovej línie jedného domu, ktorý má evokovať hrejivé rodinné hniezdo, no stáva sa z neho vojnový zákop.

Andy so svojou pochybnou minulosťou sa tak chce dostať Laure pod nepriestreľnú škrupinu trpkosti a tráum. Spočiatku sa tak aj zdá, že ide naozaj len o generačný a osobnostný súboj. Režiséri urgujú dej detailami, ktoré dokážu salámovou metódou odkrajovať z Andyho príčetnosti, no zároveň tak divákovi čoraz viac a intenzívnejšie brnkajú po strunke žánrového komfortu.

Danny Philippou a Michael Philippou priniesli na súčasné plátna žánrovú snímku, ktorú najlepšie definuje paradoxne žánrová neuchopiteľnosť. Podobných ťažkotonážnych pravých hákov je aktuálne v súčasnej kinodistribúcii ako šafránu, a tak poteší každý čerstvý žánrový vánok. Vráť mi ju sa nepozerá ľahko, a to najmä pre otváranie trinástych komnát, ako trauma zo straty, domáce násilie, materinská toxicita, ale, samozrejme, aj žánrovo prvoplánovejšie krvavé eskapády.

Nejde ale o titul bez problémov. Vo finále padá filmu výrazne reťaz, koroduje dramaturgia a z kolotoču násilia sa stáva zaseknutý evergreen. Napriek tomu je Vráť mi ju! je nečakanou fackou a korením žánru, ktorý sa posledné roky s takou obľubou rád zamotáva v reštartoch, rebootoch, prequeloch a sequeloch známych mŕtvych a resuscitovaných frančíz.

Bring Her Back (Austrália, 2025, 104 min.)
Réžia: Danny Philippou, Michael Philippou. Scenár: Danny Philippou, Michael Philippou. Hrajú: Billy Barratt, Sally Hawkins, Sora Wong, Mischa Heywood, Jonah Wren Phillips, Sally-Anne Upton, Stephen Phillips, Mischa Heywood ...