AMATÉRSKY FILM NA SLOVENSKU IV.

IX. CELOVEČERNÁ AMATÉRSKA PRODUKCIA

Je to možno neuveriteľné, ale Slovensko je jednou z mála krajín, kde sa tvoria celovečerné amatérske filmy. V porevolučnom období sú známe síce len dva takéto pokusy, ale napriek tomu ide o zaujímavú snahu amatérskych tvorcov presadiť sa v kontexte skoro úplne absentujúcej profesionálnej tvorby. V roku 2004 bol jediným aktuálnym slovenským zástupcom na prehliadke Letná filmová škola v Uherskom Hradišti práve amatérsky film. Českí diváci sa tak o našej filmovej kultúre a krajine dozvedajú cez prizmu amatérskej produkcie. Rozhodne zaujímavá situácia aj z pohľadu budúcej histórie.

Už v úvode zmienený film ružomberskej filmárskej skupiny Metafora films - "Nič nekrváca večne" (2003), je nielen prvým tuzemským pokusom o celovečerný amatérsky film, ale zároveň aj vôbec najvýznamnejším slovenským neprofesionálnym filmovým dielom. Treba pripustiť, že toto hodnotenie mu patrí právom a našli sa aj názory, že ide o vôbec najlepší slovenský film porevolučného obdobia. Treba pripomenúť, že toto silne diskutabilné tvrdenie pochádza od českého filmového kritika - Radovana Holuba. Zároveň je to pravdepodobne ďalšie dielo, ktoré sa väčšieho diváckeho ohlasu dočkalo až za hranicami Slovenska.

Režisér Matej Hradský sa vo filme "Nič nekrváca večne" veľmi šikovne vyhol hneď niekoľkým nástrahám amatérskej tvorby. Ako po stránke technickej (zvolil čiernobiely, nemý štýl) tak aj po stránke obsahovo/hereckej (žáner paródie postavený na nemých pantomimických kreáciách). Film sleduje príbeh štvorice študentov, ktorí sa vydávajú na starý hrad, aby našli bájny poklad vekov. Ten má však svojho strážcu - upíra Slncomila. Tvorcovia šikovne napodobnili poetiku nemého filmu 20. rokov minulého storočia, ktorého kompozíciou odkazujú na prvý upírsky film "Nosferatu, symfónia hrôzy" (F.W. Murnau 1922). Zároveň vsadili na humornú/parodickú stránku v modernom splatterovom duchu (ústrednou atrakciou splatteru je obraz deštruovaného ľudského tela, jeho otváranie a trhanie, výtok vnútorností, oddeľovanie údov, obracanie tela na ruby, a ďalších motívov v zásade groteskných a realizujúcich odcudzujúci efekt redukcie postáv na figuríny) s množstvom intertextuálnych odkazov. Keď si k tomu prirátate skvelú autorskú hudbu, vtipne ale funkčne realizované špeciálne efekty a v neposlednom rade aj skvelé kostýmy, je zrejmé, že mladým filmárom sa podaril nakrútiť "profesionálny amatérsky film". Okrem drobných scenáristických nezrovnalostí a pretiahnutej, tempo strácajúcej stopáže (87 min.), ktorá bola následne upravovaná (režisérsky zostrih má 75 minút), nie je tomuto amatérskemu počinu, čo vytknúť.

Úplne inak je to ale v prípade tvorivej skupiny Vision SD Production, ktorej jeden z projektov sme si už predstavili. Ich príspevok na poli slovenského celovečerného amatérskeho filmu nesie názov "City.com" (2005). Ako som už spomínal pri filme "Okradnutí", režisérske vedenie Slavomíra Bachratého je odrazom tvorcu, ktorý skutočne nechápe základné filmové postupy umožňujúce dostať svoje dielo aspoň pod minimálnu tvorivú kontrolu. Výsledkom je tak nefunkčný a nudný žánrový hybrid, ktorý by sa dal komplet označiť ako chybný. Neplatí tu samozrejme ani teória zámernej nedokonalosti. U amatérskych filmoch či filmoch b-kategórie, vzniká potenciálna možnosť, že to čo pokladáme za nedokonalé/zlé, dosiahne takej intenzity, že prídu na rad otázky spochybňujúce tak očividné vymknutie sa filmu z pod kontroly, až nakoniec začne uvažovanie nad tým, či to celé vlastne vôbec nie je neuvedomelé, ale zámerné. Tvorcovia z Vision SD Production to však myslia smrteľne vážne, o čom svedčia ich marketingové aktivity a predstava nájdenia kino distribútora. Ako sa píše na ich internetovej stránke "Vision SD Pictures si postavila ťažkú úlohu. Film City.com plánujeme vyrobiť ako trilógiu. Veľký dobrodružno/akčný/scifi film, ktorý využíva tie najzaujímavejšie exteriéry či interiéry a snaží sa "poštekliť" divákovu dušu využitím adrenalínových motorkárskych scén, bojových sekvencii, naháňačiek či kung-fu. Film sa vo všeobecnosti snaží nadviazať širokú spoluprácu z rôznych odvetvi, či už z oblasti športu, umenia, či techniky." Bohužiaľ, výsledok je nepozerateľný.

Budúcnosť celovečernej amatérskej tvorby je otvorená, aj keď problematická. "Nič nekrváca večne" sa dá vďaka svojej poetike odzbrojujúcej prípadnú filmársku náročnosť (dialógy, herecké výkony, dramatický príbeh) považovať v oblasti 90 minútových neprofesionálnych filmov skôr za divácky prijateľnú a kvalitatívne koherentnú výnimku. Budúcnosť ukáže, nakoľko sa mladí amatéri budú vedieť úspešne etablovať v plnohodnotnom celovečernom diele.