Denník Adriána Žišku z festivalu v Cannes

12. máj

KINEMAVIDEO3916.

GOKSUNG aka The Wailing - nový film od Na hong-jina je nielen pre režiséra ale aj kórejskú kinematografiu silným krokom vpred. Kombinujúc viacero žánrov na ploche 2,5 hodiny prináša jeden z najintenzívnejších kórejských (nielen) blockbusterov za posledných pár rokov, hoci to rozhodne nebude šálka kávy pre každého. Vlastne aj mne sa ťažko trávil.

Park Chan-wook sa v sobotu bude musieť mať čo obracať, aby so svojím Agassi sa ku Goksungu v mojich očiach priblížil (viaceré zdroje v domácej Kórei sa už v osobnom rozhovore vyjadrili, že kórejské zastúpenie v Cannes malo byť tento rok opačne - GOKSUNG v hlavnej súťaži, AGASSI v out of competition).

13. máj

Nový Dumont - MA LOUTE má zopár dobre pointovaných momentov, ale ako celok predstavuje nevyváženú deformovanú metaforu spoločnosti, bizarnosť, ktorá sa viac potáca ako pevne stojí na vlastných nohách.

BLOOD FATHER zas ponúkol neškodnú B-čkovú jednohubku, ktorá do vôd "drsný tato zachraňuje dcéru" voviedla ďalšiu akčnú star minulosti - Mela Gibsona. Jeho nahnevaný otecko, nemá síce v zásobe fatálne chvaty kolegu Neesona, ale vlčia zarputilosť ochrániť svoje potomstvo je nepopierateľná.

A teraz šup spať, zajtrajšok prinesie (aj okrem iného) nového Parka a Refna.

14. máj

Sobota v znamení ochutnávky homo sapiens a tvorcov, ktorí sa opájajú sebou samým. Vrcholom dňa nemecký TONI ERDNANN - komediálne vypointované zbližovanie otca so svojou dcérou, má uveriteľné charaktery a aj skrz strohú réžiu má film švih, pri ktorom 162 minút ubehne rýchlo.

To nový Park - THE HANDMAID / Ah-ga-ssi má v mojich očiach presne opačné "kúzlo". Ako, je to parkovina každým záberom - do detailu budovaná mizanscéna, obľúbené kamerové finesy a príde aj na prekvapivé zvraty. Vo výsledku ale ťažkopádné, nútené a chladné, zahľadené do seba. Prišlo mi to, že Park si je vedomý svojho renomé a tak postupne zaradil všetky svoje trademarky, ale okrem navýšenej nahoty nepridal nič viac. V porovnaní s Goksungom, ktorý je intenzívny a živelný, Agasshi pôsobí ako dôsledná, ale ničím objavná a hranicu posúvajúca práca. Goksung je ako vysokoškolská prednáška, ktorá inovatívnymi postupmi vťahuje do učiva, Agasshi je neinvenčne odprednášaná lekcia. Fanúšikova Parka budú ale spokojní, mňa to tentokrát minulo.

15. máj

Nedeľa priniesla v Cannes zatiaľ najkvalitnejší deň. Hneď z rána prišlo potešenie skrz MAL DE PIERRES - kultivovane podaný príbeh o nenaplnenej láske, ktorý síce z popisu môže vyzerať ako sobotný film na TV Doma, ale vo výsledku predstavuje poctivú filmarčinu s klenotom v podobe Marion Cotillard.

Nasledovala market projekcia súťažného filmu, o ktorom až neskôr, keď bude aj oficiálna projekcia o pár dní.

Ako ddychovka na záver LOVESONG, ktorá rozhodne tiež neurazila, ale len podtrhla vieru v kvalitu american indies, s výborne obsadenou Jena Malone a Ridley Keough (zrzka z Fury Road) v nenápadnom, ale o to viac pocitovom road movie o dvoch priateľkách z detstva na ceste za vzájomným vyjadrením svojich citov.