HISTÓRIA DAVIDA CRONENBERGA

HISTÓRIA DAVIDA CRONENBERGA

Článok



Kanadu netreba zbombardovať, milí fanúšikovia South Parku. Veď si len spomeňme, čo všetko dobré odtiaľ prišlo do Hollywoodu. Okrem Camerona napr. aj baletka Neve Campbellová, speváčka Alanis Morissette a skladateľ Howard Shore. No a pravdaže aj náš dnešný hosť, šialený, nenávidený, ale aj v dobrom kontroverzný (aspoň nie je nuda) a čudný, vždy ale svoj, David Cronenberg. Nie, priatelia, nechajme Kanadu zatiaľ na pokoji.

 

VIZITKA

 

Celým menom: David Paul Cronenberg

Dátum a miesto narodenia: 15. 03. 1943 (znamenie Ryby), Toronto, Ontario, Kanada

Manželka a deti: Jeho druhou manželkou je (od roku 1979 dodnes) Caroline Zeifmanová. Majú spolu dve deti.

Poznávacie znamenie: Vždy sa vedľa neho motá dvorný spolupracovník - hudobný skladateľ, o tri roky mladší Howard Shore.

Zaujímavosť: Počas svojej rannej tvorby spolupracoval s Ivan Reitmanom. Ten produkoval jeho filmy.

 

Vyžíva sa v nechutných efektoch, ale nie sú vtipné tak, ako u Jacksona. Je škandalózne sexuálny, ale inak ako Verhoeven. Jeho filmy divákom, príliš pevne stojacich na zemi, nedávajú zmysel a rozčuľujú ich svojou fantáziou, ale úplne iným štýlom, ako Gilliam a Lynch. Aké filmy vlastne nakrúca Cronenberg? Provokujú nás. Dráždia. Nenávidíme ich. Rozčuľujú nás. priťahujú nás. Niektoré milujeme, inými opovrhujeme. Sú bizarné, temné, nechutné, majú záľubu v pitvaní ľudskej duše, mozgu a tela.

História Davida Cronenberga História Davida Cronenberga

Cronenberg je zaujímavý aj tým, že ako jeden z mála režisérov dokázal aspoň ako-tak postaviť na rovné nohy kanadskú kinematografiu. V tej dobe, podobne ako v Austrálii, nebola Kanada práve ideálnou krajinou na nakrúcanie filmov. Ak aj nejaké vznikali, nestáli za nimi nadaní filmári. Často ale filmové médium slúžilo na rôzne pokútne kšeftovanie s daňami. Skrátka, producenti filmy platili len preto, aby si nahrabali do vreciek; o ich distribúciu im takmer vôbec nešlo.

 

Cronenberg si väčšinou píše aj scenáre, ale jedná sa prevažne o adaptácie. Crashu síce napísal scenár David osobne, ale podľa románu J. G. Ballarda. Pavúk vznikol podľa knihy Patricka McGratha (a scenár si aj dotyčný sám napísal), najnovšia História zase podľa komixového románu Johna Wagnera & Vince Lockea. Vyberá si príbehy, v ktorých vystupuje charizmatický jedinec (prevažne mužského pohlavia), ale čoraz viac sa prepadá do vôd, z ktorých už nemá šancu vyplávať tak, aby bol jeho život zase taký, aký bol predtým. Každému, snáď aj Jimmymu Smithovi, musí byť v určitej chvíli jasné, že aj keď naozaj vidí do budúcnosti a je teda zrejmé, že nemôže konať inak (lebo nie je ľahostajný voči svetu navôkol seba), nemôže sa to preňho skončiť dobre. Sympatický, aj keď jemne arogantný Seth Brundle zase dostáva do vienka, vďaka muche v teleportačnom zariadení, obdivuhodné schopnosti. Zlepšujú sa mu zmysly, jeho fyzická kondícia je obdivuhodná (dokáže pri pretláčaní rukou súperovi zlomiť končatinu, ale to sem neťahajme). Postupne sa ale po fyzickej stránke mení natoľko, že jeho život v našom svete je samozrejme nepredstaviteľný.

 

Začínal v polovici 60. rokov prevažne televíznymi filmami, mnohé z nich boli naviac ešte k tomu aj krátkometrážne (Don Valley, Fort York). Ich stopáž sa ale pomaly zvyšovala a napr. už čiernobiele Stereo (1965) išlo cez hodinku filmového času. Na nich sa nepodieľal iba ako režisér, ale v duchu „urob si sám“ stál i za kamerou a strihom. Do dnešnej doby sa David nerád na filme podieľa iba ako režisér; často pracuje aj na scenári a produkcii. (A keď už sme pri tom, čo kto robí,  kostýmy máva na starosti jeho sestra Denise.) Tieto staršie kúsky bežný divák ale nepozná. Pravdou je, že bežný divák pravdepodobne nepozná (radšej) ani väčšinu jeho už „slávnej“ tvorby. Zopár filmov, možno až dva, síce videl, ale meno ich režiséra si dobre zapamätal a odvtedy sa mu úspešne vyhýba. Nie, naozaj David nie je komerčným režisérom. Každopádne, k týmto starším filmom majú problém dostať sa aj jeho fanúšikovia. Asi tak, ako k „domácej tvorbe Paula Verhoevena, čo si budeme nahovárať. Ak človek nemá známosti na najneuveriteľnejších miestach, táto časť tvorby oboch pánov filmárov preňho ostáva ukrytá. Je to tak lepšie?

História Davida Cronenberga História Davida Cronenberga

Prvým známejším filmom sa pre tohto osobitého filmára stáva kultový horor Shivers. Ostatne, ako to býva u kontroverzných filmárov, väčšina ich tvorby získava prívlastok kult, aj keď ich ne-fanúšikovia sa s tým nie a nie zmieriť a najradšej by dotyčných zahrabali pod čiernu zem, aby už bol konečne pokoj. To tu ale riešiť nebudeme, nemáme totiž po ruke psychiatra. Spomenutý krvák bol o tom, ako nechutná vec (slušnejší diváci ju prirovnávajú k červovi, tí, čo neradi chodia okolo horúcej kaše, hovoria o... o... ehm) šíri svoje šialenstvo v bytovom komplexe prostredníctvom jeho obyvateľov. Koncom 70. rokov (predtým nakrútil napr. Rabid s porno herečkou Chambersovou; porno hercov poobsadzoval aj do svojho nasledujúceho filmu, Fast Company, z prostredia automobilových závodov) sa vracia v plnej sile ďalším majstrovským kúskom (The Brood), ale masový úspech zaznamenáva až klasickým hitom Scanners. Áno, to je to, v čom ľuďom vybuchujú hlavy. Film sa dočkal niekoľkých pokračovaní, David už ale nerežírovala ani jedno. Po tom, čo v snovom – a viac menej prvom jeho filme, ktorý zobrala kritika na milosť - Videodrome terorizoval Jamesa Woodsa (všimnite si, že len v málo jeho príbehoch existuje to, čo si predstavíme pod slovom realita), prišiel na rad Christopher Walken ako Johnny Smith, bežný, ničím výnimočný učiteľ. David sa totiž s odvahou a chuťou chopil adaptácie paranormálneho thrileru Stephena Kinga Mŕtva zóna v produkcii Dina De Laurentisa. Je to o chlapíkovi, ktorý sa po niekoľko ročnej kóme prebudí s darom. Alebo prekliatím? Vidí budúcnosť. A keď uvidí, ako istý Stillson (Martin Sheen), budúci prezident USA, rozpúta vojnu, nezostáva mu nič iné, len spáchať atentát.

 

Mucha, ďalšia jeho nakladačka a nápor na divákove nevry (a hlavne žalúdok), je pomerne dobre známa aj „normálnemu“ publiku. To ju videlo raz a repríza nebola nutná. Úplne stačila scéna, v ktorej hrdina, ambiciózny vedec Brundle (Jeff Goldblum), objaviteľ teleportácie, vyvracia na tuhé jedlo kyselinové šťavy, aby zmenilo skupenstva  a potom ho mohol vychlípať (ach, nespomenul som, že ju nemôže zjesť preto, lebo mu vypadali dôsledkom mutácie všetky zuby... ale nemajte strach, to až po tom, čo mu z prstov zliezli nechty). A pritom to bol, ak prižmúrime všetky štyri oči, príbeh lásky o obetavom princovi (John Getz), zachraňujúcim krásnu pannu (Geena Davisová) zo strašidelného zámku obludy. Film so šokujúci maskami bol v tejto oscarovej kategórii odmenený zlatou soškou. O tom, že na nakrútenie takejto "úchylovčiny" treba talent, sa potvrdilo o tri roky neskôr – sequelom v réžii Chrisa Walasa a v hlavnej úlohe s Ericom Stoltzom ako „synom muchy“. Nečudo, že po sérii takto ladených filmov začínal byť David čoraz častejšie označovaný ako hororový režisér. Nebránil sa tomu; veď keby naznačil, že svoje filmy myslí vážne, dostal by v tom lepšom prípade nakladačku výsmechu. S 80. rokmi sa rozlúčil Príliš dokonalou podobou s dvojčatami (gynekológmi!), stvárnenými Jeremym Ironsom. Na tom, že sa jedná o adaptáciu knihy „Twins“ od Brai Wooda a Jacka Geaslanda, by ešte nebolo nič čudné. Zaujímavo však pôsobí informácia, že príbeh vznikol na základe skutočných udalostí.

 

Prišla dvojica ďalších zdravo rozporuplných diel. Fantazmagorický Nahý obed bol adaptácia natoľko kontroverznej knihy Williama Burroughsa, že strávila veľa rokov zavretá v pohoršenom trezore. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o príbeh, v ktorom likvidátor hmyzu (Peter „RoboCop“ Weller) strávi väčšinu času v tripe a do príbehu vstupuje chrobač, dá sa bez výčitiek svedomia povedať, že Davidov najbližší film, M. Butterfly,  je absolútne normálnym filmom. Až na to, že hrdina (znova Irons, teraz ale už v úlohe diplomata) sa zamiluje do krásnej Číňanky Song Liling a tá má jedno malé tajomstvo. Ale čo na tom, dôležitá je predsa láska. V polovici 90. rokov prišiel rozporuplným filmom Crash. Ak si ho zmýlite s vianočnou emočnou sladkosťou z roku 2004 od Paula Higginsa a pustíte to svojej rodine, aby si trochu poplakali, pravdepodobne si poplačú. Ale na vašom pohrebe. Vo filme z roku 1996 hrdinov (Holly Hunterová, James Spader) zblíži autohavária a navždy im zasiahne do života v tom smerom, že ich začne vzrušovať. Doslovne. Áno, máme na mysli ten film, kde jedine orgazmus počas autohavárie rovná sa dobrý orgazmus. Crash by sa dal ale prijatím, či skôr neprijatím, prirovnať k Verhoevenovmu Showgirls. Ani fanúšikovia režiséra skrátka príliš nechápali, o čo mu akože išlo.

História Davida Cronenberga História Davida Cronenberga

Ani ďalší film, sci-fi inšpirované životom a smrťou (hlavne smrťou) Salmana Rushdieho, eXistenZ (s Judeom Lawom a Jennifer Jason Leighovou), neslávilo úspech, čo bolo spôsobené snáď nie len tým, že divákov postupne prestávali baviť jeho príbehy o ne-realite, ale aj tým, že ho predbehli s nápadom virtuálnej reality bratia Wachowskí (aj keď i Matrix vznikol v roku 1999). Po kraťase Kamera (kde sa venoval starobe tak trochu v duchu Lyncha a jeho tiež nečakane normálneho filmu Príbeh Alvina Straighta) znamenal pre Davida návrat na pevnú pôdu tri roky chystaný Pavúk, strhujúce herecké sólo duševne chorého Dennisa Clega (Ralph Fiennes toho roku hral aj ďalšieho šialenca – v harrisovčine Červený drak). Vedeli ste, že ak ste v detstve svedkami niečoho strašného, vyrastie z vás krásne psychicky narušený jedinec?

 

Tento profil vznikol pri príležitosti slovenskej premiéry nového Cronenberga, keď sa do našich kín rúti kladne hodnotený thriller o Histórii násilia, znova dokazujúci, že nech je David akýkoľvek úchyl, v jeho filmoch ide aj o silné herecké výkony charizmatických mužov. A občas, ale nie často, dokáže (resp. že sa mu chce) nakrútiť aj niečo, čo pripomína klasický napínavý film. Návštevník práve prepadnutej reštaurácie (Viggo Mortensen) zastrelí dvoch útočníkov a dostáva sa do reflektorov médií. A tým sa celý ten kolotoč ešte len začína. Zdá sa, že vyše šesťdesiat ročný režisér je stále v plnej poľnej.

 

David nie je žiadny veľký herec, ale pomerne často si s chuťou strihne roličku vo filme svojich kamarátov.  Z poslednej doby si ho môžete pamätať ako doktora, hneď v úvode zapichnutého hokejistom Jasonom Voorheesom v - do ďalekej budúcnosti (a vesmíru) prenesenej báchorke o desiatom Piatku trinástom s názvom Jason X. Možno to bola utopencova pomsta za to, že David v roku 1987 odrežíroval epizódu Faith Healer seriálu „Piatok 13“. Občas sa mihne aj vo svojom filme (v Muche hral gynekológa v nezabudnuteľnej snovej sekvencii). Väčšinou sa ale naozaj jedná o filmy iných režisérov. V Aptedovom lekárskom thrillery Smrtiaca liečba sa mihol ako lekár v zasadacej rade, ochutil záver Van Santovej čudne prijatej drámy Zomrieť pre... s Kidmanovou a Dillonom a zrejme svoju najslávnejšiu rolu stelesnil u kolegu Clive „Hellraisera“ Barkera (podľa jeho novely „Cabal“) ako šialený psychiater Decker v hororovo ladenom Plode noci.

 

 

Režijná filmografia (nie sú uvedené TV filmy, seriály, krátkometrážne)

 

2005 História násilia (A History of Violence )

2002 Pavúk (Spider)

1999 eXistenZ
1996
Crash

1993 M. Butterfly

1991 Nahý obed (Naked Lunch)

1988 Príliš dokonalá podoba (Dead Ringers)

1986 Mucha (The Fly)

1983 Mŕtva zóna (The Dead Zone)

1983 Videodrome

1981 Scanners

1979 The Brood

        Fast Company

1977 Rabid

1975 Shivers

autor Ivan Kučera 3.11.2005
Meno:
ODOSLAŤ
:)

Žáner: Dráma/Triler
Minutáž: 96 min
Krajina: USA
Rok výroby: 2005
Homepage www

Premiéra SK:
Premiéra US:
0 z 10
0 z 10
FILMOVÉ PREMIÉRY
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 6/10
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 7/10
12.9 |
hodnotenie 8/10
19.9 |
hodnotenie 8/10
26.9 |
hodnotenie 8/10
NAJČÍTANEJŠIE
|SLNOVRAT
2
hodnotenie 8/10
|LOLI PARADIČKA
1
hodnotenie 7/10
|LEVÍ KRÁĽ
1
hodnotenie 7/10
|VTEDY V HOLLYWOODE
4
hodnotenie 8/10
|SPIDER-MAN: ĎALEKO OD DOMOVA
5
hodnotenie 8/10
|X-MEN: DARK PHOENIX
1
hodnotenie 6/10
|NECH JE SVETLO
1
hodnotenie 8/10
|ANNABELLE 3: NÁVRAT
2
hodnotenie 7/10
FILMOVÉ NOVINKY
REBRÍČEK SK
01 |
návšt. 16587
02 |
návšt. 5873
03 |
návšt. 5063
04 |
návšt. 3224
05 |
návšt. 2433
06 |
návšt. 1791
07 |
návšt. 1887
08 |
návšt. 1730
09 |
návšt. 1507
10 |
návšt. 1201
REBRÍČEK US
01 |
$39,6 mil.
02 |
$33,2 mil.
03 |
$4,5 mil.
04 |
$4,2 mil.
05 |
$3,6 mil.
06 |
$2,8 mil.
07 |
$2,7 mil.
08 |
$2,7 mil.
09 |
$1,8 mil.
10 |
$1,8 mil.
SOCIÁLNE SIETE
KOMENTÁRE
vaše novinky zo sveta zábavy
sector logo
network
ISSN 1336-4197. Všetky práva vyhradené. (c) 2019 SECTOR Online Entertainment / sector@sector.sk