VLCI (WOLVES)

Malý komorný debut švajčiarskeho režiséra Jonasa Ulricha skĺbil zaujímavý tematický crossover motívov a žánrov. Romantickú drámu, prienik do špecifickej subkultúry a latentný pravicový extrémizmus prezlečený za životný štýl. Filmoví Vlci nabehli aj do slovenských kín a servírujú atypickú blackmetalovú romancu s trpkou pachuťou spoločenskej kritiky na jazyku.

Rómeo, Júlia a black metal

Luana pracuje v materskej škole na zürišskom predmestí, no popritom je skalnou fanúšičkou domácej blackmetalovej scény. Film už od expozície umne pracuje so stereotypnou šablónou: mladé dievča fandí tvrdej metalovej muzike, no nijako zvlášť to nekomentuje. O to zaujímavejšie je sledovať hlavnú hrdinku v takmer výlučne mužskom prostredí.

Ako komunikuje, čo ju baví a ako sa jej (ne)darí skĺbiť pracovný život s blackmetalovou scénou a tradičným rodinným pnutím. Luana sa pridá na turné kapely svojho bratranca. Stará sa o sociálne siete a predaj merchu, no je zjavné, že láska k metalu nie je jediným dôvodom, prečo sa na týždeň zavrie do trmácajúcej sa dodávky, ktorá križuje Švajčiarsko a zastavuje v putikách a brlohoch. Luana a frontman Wiktor okolo seba spočiatku akosi bezprízorne krúžia, no napokon ich latentné „obkukávačky“ prerastú do regulárnej metalovej romance.

Poľský charizmaťák s hlbokým chrapľákom ju varuje, že to s ním nebude mať ľahké. A div sa svete, tento foreshadowing nie je len prázdnym hádzaním hrachu o stenu. Na prvý pohľad sa síce môže zdať, že snímka zaujme len špecifickým zasadením do vôd blackmetalovej krčmovej scény, no postupne, salamámovou metódou, prichádza aj tematický presah. Ten posúva Vlkov zo žánrovej škatuľky atypickej melodrámy do trochu nových vôd. A niekde v druhom pláne (či treťom, štvrtom, piatom) na diváka žmurká metalová variácia na shakespearovskú klasiku.

Pomalé a civilné

Pri Vlkoch treba jednoznačne vyzdvihnúť civilnosť a uveriteľné postavy, ktoré rozprávajú, ale aj mlčia ako skutoční ľudia, a nie ako vyfabulované produkty scenára. Luana je akosi prirodzene introvertná. Veľa toho nenahovorí, no každé jej gesto, mimika či letmý pohľad do prázdna zrkadlia jej vnútorné pochody. Je osviežujúce, že hrdinovia neservírujú emócie na striebornom podnose, ale ich pocity akosi presakujú cez návodné (v tom najlepšom zmysle slova), no nie priamočiaro opisné scény.

Vlci často rozprávajú obrazom, akciou či takou banalitou, akou je scrollovanie Instagramu v mobile. Keď sa Luana s Wiktorom rozprávajú, nie je to preto, že si to zaumienili tvorcovia, ale preto, že samotný dialóg je logickým vyústením na seba nadväzujúcich scén a obrazov. Doménou snímky je ľudskosť vzťahov, no absencia svižnejšieho tempa môže kdekoho odradiť. Film si takisto vyžaduje plnú sústredenosť a dej často posúva vpred úsporná interakcia postáv. Nejde teda o „netflixovku“, v ktorej sa dialógy repetitívne a opisne opakujú a vracajú v dramaturgickom kolečku.

„Počuj, čo má znamenať tá kérka?“

Vlci spočiatku hrajú s divákom trochu falošnú hru a tvária sa ako romantická dráma. Postupne však publiku hádžu jednu naratívnu omrvinku za druhou a dej odkláňajú iným smerom. Stále ide o vzťahovú drámu, no jej ústredný motív postupne zatieňuje nová premenná. Film tak blackmetalovú scénu nevyužíva len ako zaujímavú kulisu, ale aj jej neduhy premieňa na organický dejotvorný prvok, ktorý posúva príbeh vpred.

Postupne je jasné, že Wiktor v minulosti koketoval so špecifickou komunitou, ktorá inklinovala k nie práve najzdravším prúdom tvrdej muziky. Drobné indície, ako tetovanie, podivné koncerty či bizarná partička starých kamošov a kamošiek, pomáhajú Luane postupne skladať toxický obraz Wiktorovej minulosti.

Vlci si zaslúžia pozornosť nielen pre vykreslenie uveriteľného vzťahu dvoch ľudí, ale najmä pre svoj plíživý podtext a širší kontext. Otvárajú tému, o ktorej sa príliš nehovorí: ideologický a krajne pravicový odér, ktorý sa môže šíriť aj časťou kultúrneho spektra, pokojne aj blackmetalovou scénou.

Wolves (Švajčiarsko, 2025, 97 min.)
Réžia: Jonas Ulrich. Scenár: Jonas Ulrich. Hrajú: Selma Kopp, Bartosz Bielenia, Fabian Künzli, Anna Sauter-McDowell, Thomas Ott, Judith Hofmann ...