DVE SLOVÁ AKO KĽÚČ

Na čom v živote naozaj záleží a čo nám bude vŕtať hlavou tesne predtým, než naposledy vydýchneme? Čo všetko sa dá odpustiť a dá sa vôbec žiť tak, aby nebolo čo ľutovať? Aktéri nového filmu českého režiséra Dana Svátka Dve slová ako kľúč v zlomových okamihoch hľadajú naplnenie, odpovede a zmysel v rôznych formách duchovnej obrody. Nečakajte však žiaden hlbokomyseľný art – film nakrútený na motívy knihy Josefa Formánka ohúri skôr bombastickou výpravou a medzinárodným obsadením než životnými pravdami.

Tomáš (Ivan Franěk) sa po návrate z protialkoholickej liečebne začal venovať umeniu, cestovaniu a východným filozofiám. Zdá sa mu, že má konečne svoj život pod kontrolou. No potom stretne Annu (Diana Dulínková), krásnu, ale zlomenú slobodnú matku, ktorá s ním po krátkej známosti otehotnie. Je však Tomáš pripravený stať sa otcom? Čo ak zlyhá úplne rovnako ako jeho vlastný otec (Daniel Olbrychski), s ktorým sa už dlhšie nestýka?

Zámožný japonský obchodník (Gen Seto) sa zatiaľ na opačnom konci sveta od lekárov dozvedá, že mu už neostáva veľa času. Než sa však odoberie na onen svet, musí ešte splniť sľub, ktorý dal dnes už dospelej dcére (Juki Isawaki), že sa raz spoločne vyberú do jej vytúžených Himalájí. Bude však o to po rokoch odcudzenia ešte stáť? A podarí sa mu na streche sveta nájsť pred smrťou mier?

V tom istom čase v New Yorku starnúci kňaz (Pierre Richard) neúnavne píše list za listom. Ich adresátov nepozná, nikdy ich nestretol a najskôr ani nestretne. Pričinením vyššej moci je to však práve on, kto má odpovede na ich najpálčivejšie otázky – a s tým aj povinnosť vyjaviť im pravdu, ktorá im umožní nájsť šťastie.

Pýtate sa, čo majú tieto mikropríbehy spoločné? Všetky sú dielikmi v ambicióznej audiovizuálnej skladačke Dve slová ako kľúč, ktorá diváka pozýva odhaľovať akúsi vyššiu duchovnú úroveň nášho bytia – alebo aspoň vlastné hranice tolerancie voči takejto simplicitnej forme moderného ezoterizmu.

Film je voľným pokračovaním Úsmevov smutných mužov (2018), drámy z prostredia protialkoholickej liečebne, ktorú Dan Svátek nakrútil podľa ďalšej knihy Josefa Formánka. Stretávame v nej viacero totožných postáv (spisovateľ stvárnený Davidom Švehlíkom, Tomáš v podaní Ivana Franěka, mystický bezdomovec Jaroslava Duška). Posúvame sa však do času, kedy už ich problémom nie je alkohol, ale skôr hľadanie zmyslu života po ňom.

Formánek do oboch knižných predlôh dal veľký kus seba samého. V tej prvej popísal osobné skúsenosti s odvykaním, do druhej zase pretavil čriepky z množstva ciest do exotických kútov sveta (Formánek je, okrem iného, spoluzakladateľom cestopisného magazínu Koktejl) a nepochybne aj kus vlastnej životnej filozofie, ktorú tieto rozmanité vplyvy formovali.

Posolstvá a myšlienky filmu sú príťažlivé a v zásade neodškriepiteľné. V ústredí každého príbehu je nedoriešená krivda, spretrhané putá s najbližšími, neschopnosť odpustiť im – alebo aj samým sebe slabosti a chyby. Kým sa nepopasujeme s vlastnými démonmi, nedokážeme sa posunúť vpred, či už k lepšiemu pozemskému životu alebo k jeho dôstojnému koncu. Ak vás film zastihne v tej správnej chvíli či rozpoložení, môže vám iste brnknúť do nôty aj, takpovediac, pohladiť dušu.

Po remeselnej stránke je, napokon, naozaj skvostný – má prekrásnu kameru, nápaditú hudbu, ohurujúce exteriéry (nakrúcalo sa okrem rôznych kútov Európy napríklad aj v Indonézii, Indii či USA) aj bombastický casting (hoci veľkého blondína s čiernou topánkou si užijete len krátko). Dve slová ako kľúč nezaprú štedrý rozpočet, ale ani množstvo talentov, ktoré sa na filme podieľali, čo už je samo o sebe slušným dôvodom, prečo si ho pozrieť.

Nepomer medzi veľkolepou výpravou, priam hollywoodskym obrazom aj zvukom a povrchnou heslovitosťou deja však, žiaľ, nejde prehliadnuť. Žiadny z príbehov nemá skutočnú štruktúru a hmotu. Máme tu množstvo zaujímavých postáv, ktoré však vzájomne interagujú ako bezduché figúrky, plniac efektné, no ťažko uveriteľné „vyššie ciele” takmer coelhovského scenára.

Múdrosť ďalekého východu či izolovaných ostrovných kmeňov film transformuje na úroveň paperbackovej motivačnej príručky a každá dejová línia napokon vyústi do predvídateľného klišé. No a tie tajomné dve slová, ktoré film pasuje za kľúč ku všetkému pozemskému blahu, si pozornejší divák hádam domyslí už kdesi v polovici. Hoci je aj tento film v mnohých ohľadoch na pomery českej či stredoeurópskej kinematografie jedinečným a nevídaným počinom, v celosvetovom kontexte si už s jeho vznešenými témami filmári predsa len dokázali poradiť aj lepšie.

V každom prípade, toto je film, na ktorý si je najlepšie spraviť svoj názor osobne. Keď už nič iné, jeho krásna výprava je zárukou, že návštevu kina nebudete veľmi ľutovať.

Dvě slova jako klíč (ČR, SR, USA, Poľsko, Japonsko, India, 2023, 93 min.)
Réžia: Dan Svátek. Scenár: Dan Svátek, Josef Formánek. Hrajú: David Švehlík, Ivan Franěk, Jana Nagyová, Diana Dulínková, Daniel Olbrychski, Pierre Richard, Jaroslav Dušek, Marika Šoposká, Gen Seto, Jiří Šimek, Juki Iwasaki a ďalší ...