ATLANTIQUE |
ATLANTIQUE |
V dnešných neľahkých časoch ľuďom zostáva len pokojne sedieť doma, šúchať nohami a venovať sa svojim koníčkom, či rodine. Keďže sú kiná zavreté, tak streamovacie platformy zažívajú ešte silnejší boom, než doteraz. Ponúkajú nielen overené klasiky a obľúbené seriály, ale aj mnoho komerčne neznámych filmov. Pre fanúšikov artovej kinematografie je na Netflixe prístupný aj víťaz Ceny poroty z ostatného ročníka festivalu v Cannes, exotická koprodukcia zo západoafrických brehov – Atlantique.
Mladá Ada je zamilovaná do nemajetného robotníka Souleimana, no sľúbená je boháčovi Omarovi, ktorého jej všetky kamarátky z predmestia Dakaru závidia. Souleiman sa však náhle vyberie za vidinou lepšej práce na zámorskú cestu, pretože zárobky zo stavby megalomanskej veže, kde pracuje, nie sú jemu a ostatným kolegom vyplácané. Späť na dakarské pobrežie prichádza len správa o stroskotaní lode, ktorou sa Souleiman plavil. Ade zostáva iba dúfať, že sa jej milý znova objaví.
Atlantique je najmä v prvej polovici skúpy na slovo a dej. Pomalé vytváranie príbehu ide ruka v ruke s artovou tvorbou a režisérka/scenáristka Mati Diop stavia hlavne na rozmiestnení jednotlivých postáv. Prím hrá Ada s jej dvojzložkovou vzťahovou situáciou (Omar vs. Souleiman), ktorá sa dostáva do kontrastu s moslimskou výchovou, rodinným zázemím a vyhliadkami na majetnejšiu budúcnosť. Mati Diop zachádza v témach ešte ďalej. Prítomný je záber na postavenie ženy v spoločnosti, emancipácia a liberálne nálady, prezentované samozrejme skrz Adu.
Témy odrážajú aj paletu žánrového mixu. Na jednej strane je Atlantique sociálnou drámou, čo je často základný element artovej tvorby, kombinovanou s romantickou vsuvkou. Avšak zhruba v polovici príde nečakaný smer, ktorý robí z tohto filmu zaujímavosť. Pripájajú sa detektívne a mysteriózne prvky, hraničiace až s magickým realizmom.
Znie to ako veľký risk, smerovanie k bezbrehému gulášu a samozrejme aj obava z achillovej päty filmu. Navzdory tomu, že zo začiatku ide o jednoduchý príbeh, časom pribudne ozaj veľa prvkov. Diop však drží opraty príbehu pevne a jednotlivé žánre si výrazne nezavadzajú. Pomáha k tomu aj netradičné prostredie a rurálny charakter záberov v kombinácii s koloritom domáceho života. V druhej polovici príbeh pocitovo graduje a viaceré symboly (podpálená posteľ, ťažoba bezbrehého oceánu) prenášajú na diváka unikátnu atmosféru snímky.
S poukázaním na súčasnú situáciu je hlavná predovšetkým symbolika oceánu, pri ktorom platí, že nie je vidno na jeho koniec. Tak ako nevieme, čo bude zajtra alebo o týždeň. Atlantique ponúka viacero zádumčivých kútov, aktuálnych tém a exotických krás. Korunuje ich skvelý soundtrack, nadpriemerná filmárčina a poctivé herecké výkony.
Vychádza z toho pozoruhodný artový film, ktorý aplikuje množstvo komerčnejších žánrov. Pre niekoho to môže byť problém, ale s prižmúrením očka alebo ignorovaním miernych nedostatkov sa dá bez problémov zhodnotiť, že podobné typy filmov stoja za pozornosť. Ak chcete vidieť migráciu aj z pohľadu tých, ktorí z rodnej krajiny neodišli, Atlantique je dobrý výber.
Atlantique (Francúzsko/Senegal/Belgicko, 2019, 106 min.)
Réžia: Mati Diop. Scenár: Mati Diop, Olivier Demangel. Hrajú: Mame Bineta Sane, Amadou Mbow, Traore...